IMO Kalendár meteorických rojov 2008

Úvod

zostavil Alastair McBeath

do slovenčiny preložil Tomáš Štec, korektúry Ladislav Bálint

Založené na informáciách z publikácie č. 2, IMO: Handbook for Visual Meteor Observers (príručka pre pozorovateľov meteorov), Jürgen Rendtel, Rainer Arlt, Alastair McBeath, IMO, 1995 doplnenej o poznámky z WGN 34:3 (jún 2006), strany 71–84 a o ďalšie údaje zo spoľahlivých analýz dát. Zvláštne poďakovanie patrí Jeff Brower, David Entwistle, Roberto Gorelli a Jérémie Vaubaillon za hodnotnú diskusiu o viacerých očakávateľných udalostiach v roku 2008.

Vitajte v IMO kalendári meteorických rojov na rok 2008! Od začiatku roka sú maximá silnejších rojov (Kvadrantidy, α Kentauridy, η Akvaridy a δ Akvaridy) vo výhodnej pozícii voči Mesiacu, ale už maximum Perzeíd v auguste sa odohráva na Mesiacom prežiarenej oblohe a maximá Orioníd, Leoníd a Geminíd počas jesene sú na tom ešte horšie. Časť aktivity Drakoníd je ale podobne ako prelom októbra a novembra, kde môžu prekvapiť Tauridy, a koniec roka s aktivitou Urzíd na bezmesačnej oblohe. V činnosti budú ale aj slabšie roje a v ideálnom prípade by sa malo pozorovanie meteorov vykonávať po celý rok pre sledovanie pravidelných rojov a hľadanie nových. Keďže vieme, že toto je pre väčšinu ľudí nemožné, vydávame od roku 1991 tento kalendár meteorických rojov, ktorý pomáha vybrať najcennejšie obdobia na pozorovanie.

Srdcom kalendára je pracovný zoznam vizuálnych meteorických rojov (tabuľka 5) ktorý, čo iste oceníte, prekonal v roku 2006 veľké úpravy aby zostal najucelenejším dostupným zoznamom pre vizuálne pozorovanie meteorov. Nezabúdajte ale, že je to stále pracovný zoznam, takže jeho úpravy pokračujú na základe ďalších údajov. Tentokrát bolo zmien vykonaných viac naraz aby sa napravili drobné nepresnosti z minuloročnej (2007) verzie. Pri príprave pozorovania preto používajte túto poslednú verziu, keďže aj údaje o polohe radiantov silných rojov ako Leoníd a Perzeíd boli pozmenené.

Okrem týchto rojov pozorovateľných voľným okom sa však po celý rok vyskytujú ďalšie, slabé, ktoré sa od sporadického pozadia (ktoré môže zahŕňať aj niektoré slabé roje čerstvo vyradené zo zoznamu) dajú odlíšiť iba technikou (fotografia, video, radar, alebo teleskopické pozorovanie). Ďalšie roje majú radiant príliš blízko pri Slnku — sú činné počas dňa a teda zachytiteľné iba rádiovým alebo radarovým pozorovaním. Niektoré z nich sú spomenuté v  tabuľke 7 — pracovnom zozname denných rojov.

Cieľom IMO je podpora všetkých metód pozorovania, zber dát získavaných na celom svete a prehlbovanie vedomostí o meteorickej aktivite v okolí Zeme (aspoň o časti z povrchu zachytiteľnej). Najdôležitejšou časťou je preto dodržiavanie štandardov IMO pri pozorovaní (nezávisle na metóde) a tiež pri zasielaní dát príslušnému oddeleniu na analýzu. Vďaka početnej pozorovateľskej základni na celom svete, ktorá pre IMO pracuje od roku 1988, sme mohli dosiahnúť súčasný stav, vrátane stále aktualizovaných zoznamov rojov. A nie je to prehnané sebavedomie — naše vedomosti o prízemnej meteorickej aktivite sa neustále rozširujú len vďaka podpore množstva ľudí.

Je potrebné si uvedomiť, že aj keď sú v zoznamoch uverejnené časy maxím podľa najlepších dostupných údajov pre väčšinu denných aj nočných rojov, chyba ich určenia môže dosahovať až 1° slnečnej dĺžky (alebo dokonca viac pre denné roje, ktorým sa až donedávna nevenovala dostatočná pozornosť). Naviac zmeny v meteoroidovom prúde jednotlivých rojov spôsobujú, že minulé návraty len pomáhajú odhadnúť výskyt maxím dokonca aj hlavných rojov. Ak dôjde k zmene niektorých údajov z tohto kalendára počas roka, bude táto zmena uverejnená na internete buď v diskusiách IMO-News, alebo v  dvojmesačníku WGN. Keďže je známe, že častice v meteorickom prúde sa môžu triediť podľa veľkosti, maximá pre rôzne metódy pozorovania môžu nastať v rôznych časoch. Pri použití iných ako vizuálnych metód je potrebné tento fakt zohľadniť, keďže väčšina dát je získaná z vizuálnych pozorovaní.

Nech už pozorujete akokoľvek a odkiaľkoľvek, želáme Vám po všetkých stránkach úspešný pracovný rok a veľmi sa tešíme na údaje z Vašich pozorovaní. Čistú oblohu!

Antihelionový zdroj

Najväčšou zmenou pri úpravách v roku 2006 bolo vyradenie množstva slabých ekliptikálnych rojov (ako napríklad Virginíd z obdobia február-marec, alebo väčšiny júlových Akvaríd), ktoré dovtedy pripomínaly naháňačku po oblohe. Všetky tieto roje boli nahradené veľkým, plošným radiantom, ktorého rozmery sú približne α = 30° a δ = 14°, so stredom 12° východne od protislnka na ekliptike. Vzhľadom na polohu dostal tento zdroj názov Antihelionový so skratkou ANT. Zdá sa, že tento popis lepšie vystihuje aktivitu tejto časti oblohy ako doterajšia skupina slabých a značne premenlivých rojov. Zatiaľ doporučujeme, aby roje α Kaprikorníd (CAP) a hlavne δ Akvaríd (SDA) zostali aj vizuálne rozlišované od ANT, takže v pracovnom zozname rojov naďalej zostávajú, aj keď len čas a dostatok pozorovaní nám umožnia rozhodnúť o správnosti tohto rozhodnutia. Počas jesennej aktivity južných a severných Tauríd (STA, NTA) treba pokladať Antihelionový zdroj za nečínný (teda od konca septembra po koniec novembra). Ako pomôcky pozorovateľom sú tu uverejnené: sada máp s polohami radiantov ANT a susedných rojov a štvrťročné zhrnutia aktivity ANT.

Január až marec

Maximum Kvadrantíd začiatkom januára nastáva krátko pred novom a ešte lepšie sú na tom februárové α Kentauridy, aj keď pozorovateľné iba z južnej pologule. Tak isto maximum marcových γ Normíd je vo výhodnej pozícii — Mesiac je v prvej štvrti. Antihelionový zdroj začína v juhovýchodnej časti Blížencov, potom po väčšinu januára prechádza Rakom aby sa na február presunul do južnej časti Leva a marec strávil v Panne. ZHR by nemali po väčšinu obdobia presahovať 2, aj keď niektoré analýzy naznačujú, že v okolí slnečnej dĺžky 286° – 293° (7.–14. január, nov až prvá štvrť) by mohlo nastať slabé maximum so ZHR 2–3. Po väčšinu marca by ZHR mala dosahovať 3. Na prelome januára a februára bolo v posledných rokoch zaznamenaných niekoľko slabých radiantov rýchlych meteorov v oblasti Leva, Panny a Vlasov. Tento rok sa ale ich potenciálne maximá v období 20.–27. januára strácajú na Mesiacom presvietenej oblohe. V tomto období nastávajú nasledovné maximá denných rojov (časy zaokrúhlené na celé hodiny): Kaprikornidy/Sagitaridy 2. február, 3 hodiny UT; χ Kaprikornidy 14. február, 4 hodiny UT. Podľa nedávnych pozorovaní ale môže maximum CAP/SGR nastať kedykoľvek v období od 1. do 4. februára a maximová aktivita χ Kaprikorníd sa zvykne zhruba o deň oneskorovať. Oba radianty sú 10°–15° západne od Slnka, takže nie sú vizuálne pozorovateľné ani z južnej pologule.

Kvadrantidy (QUA)

aktivita:	1.–5. január
maximum:	4. január, 06.40 UT (λsol = 283°16)
ZHR:	120 (premenlivá 60–200)
radiant:	α = 230°; δ = +49°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	41 km/s; r = 2,1 v maxime, premenlivý
TFC:	α = 242°; δ = +75° a α = 198°; δ = +40° (β > 40° SŠ)
IFC:	pred miestnou polnocou α = 150°; δ = +70°
	po miestnej polnoci α = 180°; δ = +40° a
	α = 240°; δ = +70° (β > 40° SŠ)

Pre pozorovateľov na severnej pologuli začína rok ideálne: bezmesačným maximom Kvdrantíd. Mesiac je 4 dni pred novom a vychádza až okolo štvrtej hodiny miestneho času pre stredné šírky. Pre väčšinu severnej pologule je radiant v severnej časti Pastiera cirkumpolárny, ale do dostatočnej výšky nad obzorom vystupuje až po miestnej polnoci a ďalej stúpa až do svitania. Preto najvhodnejšími miestami na pozorovanie sú východné pobrežie severnej Ameriky, západná Európa a severná Afrika. Zaujímavé môžu byť pokusy zachytiť za súmraku ojedinelé Kvadrantidy z južnej pologule (pri tejto výške radiantu budú meteory mimoriadne dlhé), aj keď o zmysluplnom pozorovaní sa tu nedá uvažovať.

Udávaný čas maxima ja založený na najlepšie pozorovanom návrate z roku 1992 a rádiových údajov od roku 1996. Maximum je krátke a tak za ťažko predpovedateľného počasia počas zimných nocí je ľahko minuteľné. To je možno aj dôvod udávanej premenlivosti maximovej ZHR, aj keď istá vlastná variabilita sa zrejme tiež vyskytuje. Napríklad maximová ZHR vydržala v roku 1998 po dobu dvoch hodín. Vďaka usporiadavaniu častíc v prúde podľa hmotnosti nastáva maximum slabších meteorov (teda pre rádiové a teleskopické pozorovanie) až 14 hodín pred maximami silnejších (vizuálne, klasická fotografia), takže pozorovatelia by mali sledovať celé obdobie aktivity. V niektorých rokoch po roku 2000 sa objavilo ďalšie maximum pozorované rádiovo zhruba 9–12 hodín po hlavnom maxime. V roku 2008 môžeme túto aktivitu pozorovať hlavne z východnej Ázie a severovýchodného Tichého oceánu.

V súčasnosti predpokladáme, že radiant má mimo maxima veľký priemer, pričom v čase maxima sa zmenšuje, aj keď to môže byť dôsledok veľmi nízkych počtov meteorov mimo maximum. Pre overenie je potrebné pozorovať v celom období aktivity a to hlavne fotograficky a video (ale tiež teleskopicky a so zakresľovaním) v poliach udaných v tabuľke informácií o roji.

α Kentauridy (ACE)

aktivita:	28. január–21. február
maximum:	8. február, 17 hodín UT (λsol = 319°2)
ZHR:	premenlivá, obvykle okolo 5, občasne 25+
radiant:	α = 211° δ = -59°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	56 km/s; r = 2,0

Teoreticky sú α Kentauridy jedným z hlavných letných rojov na južnej pologuli s veľkým pomerom bolidov (meteorov jasnejších ako -3^mag), obvykle so stopou. Maximová ZHR je ale nanajvýš 5 (podľa toho mála dostupných údajov, ktoré máme), aj keď z rokov 1974 a 1980 sú hlásené niekoľkohodinové nárasty aktivity až na 20–30 za hodinu. Podobne ako pri iných rojoch pozorovateľných iba z južnej pologule, máme viac otázok ako odpovedí. V súčastnosti neviem odhadnúť, kedy nastane najbližšie zvýšenie aktivity, takže pozorovatelia by mali byť pripravení na všetko. Radiant je cirkumpolárny pre väčšinu obývanej časti južnej pologule a je v dostatočnej výške od neskorých večerných hodín. Mesiac je v nove a tak pozorovanie môže rušiť iba počasie.

γ Normidy (GNO)

aktivita:	25. február–22 marec
maximum:	13. marec (λsol = 353°)
ZHR:	4
radiant:	α = 239° δ = -50°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	56 km/s; r = 2,4
TFC:	α = 225° δ = -26° a α = 215° δ = -45° (β < 15° JŠ)

γ Normidy sa vzhľadom veľmi podobajú na sporadické meteory, naviac po väčšinu obdobia aktiviy sú ich ZHR prakticky neodlíšiteľné od pozadia. Samotný vrchol aktivity je pomerne ostrý, so ZHR 3–4 a natiahnutý deň až dva na obe strany od času maxima. Aktivita nie je stála, v niektorých rokoch boli pozorované širšie, či menej výrazné maximá. Z tej trochy údajov od roku 1999 vyplýva ešte možnosť existencie krátkeho maxima niekde v rozsahu 10.–17. marca (λ_sol ~ 350°–357°), aj keď najnovšie video pozorovania ukazujú v tomto čase inú polohu radiantu. V tomto ohľade treba údaje z tohto kalendára pokladať za aktuálne a správne. Pozorovania majú zmysel po miestnej polnoci, keď sa radiant začína dostávať do dostatočnej výšky nad obzor pre pozorovateľov na južnej pologuli. Bohužial, pre väčšinu severnej pologule radiant nevychádza nad obzor. Roj zúfalo potrebuje pravidelné sledovanie a tohtoročné maximum v čase pred prvou štvrťou môže byť ideálnym začiatkom. Doporučujeme použitie všetkých dostupných pozorovacích metód.

Apríl až jún

Aktivita počas týchto mesiacov pozvoľna stúpa až na rozhranie apríla a mája keď sa v mesačnom splne strácajú maximá Lyríd (Medzi 21. aprílom, 21 hodín UT a 22. aprílom, 8 hodín UT, čím bližšie nastane maximum k času 22. apríla, 5 hodín UT, tým budú vyššie frekvencie.) a π Pupíd (pozri nižšie) s nasledované bezmesačnými η Akvaridami začiatkom mája a po nich novým rojom pracovného zoznamu — η Lyridami. Od konca mája a po celý jún sa väčšina aktivity presúva na dennú oblohu s očakávanými maximami šiestich rojov. Aj keď boli výnimočne z južnej pologule pozorované meteory ο Cetíd a Arietíd aj vizuálne, takéto pozorovania nie sú dostatočné pre určenie frekvencií. Pre rádiové pozorovanie sú očakávané časy maxím tieto: aprílové Piscidy 20. apríl, 3 hodiny UT; δ Piscidy 24. apríl, 3 hodiny UT; ε Arietidy 9. máj, 2 hodiny UT; májové Arietidy 16. máj, 3 hodiny UT; ο Cetidy 20. máj, 1 hodina UT; Arietidy 7. jún, 5 hodín UT; ζ Perzeidy 9. jún, 4 hodiny UT; β Tauridy 28. jún, 4 hodiny UT. Väčšinu týchto rojov sa podarilo identifikovať v radarových dátach za posledných 13 rokov, aj keď niekedy bolo rozlíšenie jednotlivých radiantov veľmi náročné pre ich blízkosť na oblohe. Zhruba 24. apríla nastáva mierne maximum, ktoré je pravdepodobne spôsobené spoločnou aktivitou prvých troch zo spomínaných rojov. Maximá Arietíd a ζ Perzeíd sa zvyknú zliať do jedinej silnej rádiovej odozvy trvajúcej niekoľko dní v prvej polovici júna. Existujú náznaky, podľa ktorých maximá týchto dvoch rojov nastávajú zhruba o deň neskoršie oproti tu uvedenému času. Antihelionový zdroj by mal podľa nových údajov dosahovať ZHR 3–4 v obdobiach do polovice apríla, a potom vždy na prelome mesiacov. Mimo tieto obdobia by nemal dosahovať frekvencie vyššie ako 2–3. Radiant sa postupne posúva z juhovýchodnej časti Panny cez Váhy (apríl), severnú časť Škorpióna a južnú Hadonosa v máji a väčšinu júna bude tráviť v Strelcovi. Pre pozorovateľov na severnej pologuli sú podmienky na pozorovanie júnových Lyríd (roj momentálne mimo pracovný zoznam, ale potenciálne málo — ak vôbec — aktívny hlavne okolo 15 júna) zlé — Mesiac je krátko pred splnom a je nad obzorom väčšinu noci. Podstatne lepšie podmienky pripadnú na júnové Bootidy.

π Pupidy (PPU)

aktivita:	15.–28. apríl
maximum:	23. apríl, 10 hodín UT (λsol = 33°5, ale pozri nižšie)
ZHR:	periodická, do 40
radiant:	α = 110° δ = -45°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	18 km/s r = 2,0
TFC:	α = 135° δ = -55° a α = 105° δ = -25° (β < 20° SŠ)

Aj keď Mesiac v tomto roku π Pupidám nepraje, je ich pozorovanie veľmi dôležité. Mladá materská kométa tohto roja — 26P/Grigg-Skjellerup totižto prechádza perihéliom 23. marca, čo je iba mesiac pred najväčším priblížením Zeme k jej dráhe. Aktivita tohto roja bola prvý krát zaznamenaná v roku 1972 s výraznými krátkymi maximami so ZHR okolo 40 v rokoch 1977 a 1982 (v oboch týchto rokoch prechádzala kométa perihéliom). Do roku 1982 nebola aktivita mimo tieto vrcholy nijak výrazná, ale v roku 1983 dosiahla ZHR 13, čo naznačuje, že začalo dochádzať k rozptyľovaniu oblaku častíc po dráhe kométy v zhode s teóriou. Novembrový návrat kométy v roku 2002 nespôsobil žiadne zvýšenie aktivity v apríli 2003, ale tohtoročné tesné stretnutie by mohlo byť ďaleko zaujímavejšie. Nič nie je zaručené, ale aj negatívne pozorovanie je cenné nehovoriac už o tom, že tento roj bol doteraz sledovaný iba príležitostne (a ďalšie krátke maximá tak mohli uniknúť pozornosti) a zasluhuje ďaleko väčšiu pozornosť. Jérémie Vaubaillon našiel tri prúdy častíc, ktoré budú prechádzať v dostatočnej blízkosti k Zemi na to, aby vytvorili nejakú aktivitu. Nanešťastie očakávame, že pozostávajú prevažne z príliš malých častíc na to, aby boli pozorovateľné vizuálne. Jednotlivé prúdy vznikli pri návratoch v rokoch 1937, 1942 a 1947 a Zem by sa s nimi mala stretnúť 22. apríla medzi 22.50–23.20 UT. ZHR jednotlivých zložiek by mali byť 10, 4 a 10, ale pravdepodobne len pre rádiové pozorovanie.

π Pupidy sú najlepšie pozorovateľné z južnej pologule pred miestnou polnocou, keďže po jednej hodine rannej už radiant zapadá. 23. apríla vychádza Mesiac (krátko po splne) koncom astronomického súmraku (sledované zo stredných južných šírok), takže pozorovacie okno s tmavou oblohou prakticky neexistuje. Sledovanie je však natoľko významné, že vizuálny pozorovatelia by jednoducho mali sledovať oblohu odvrátený od Mesiaca, ale zas nie príliš blízko radiantu. Ak sa predpovedané časy maxím ukážu ako presné, budú maximá 22. apríla najlepšie pozorovateľné z východnej Brazílie a ďalej až po východnú Afriku, maximum 23. apríla zas z južného tichomoria, východnej tretiny Austrálie a Nového Zélandu. Zatiaľ bol roj sledovaný vizuálne a rádiovo, ale prevažne pomalé a občas aj jasné meteory sú vhodné aj na fotografovanie. Zatiaľ nemáme ani žiadne video, alebo teleskopické údaje.

η Akvaridy (ETA)

aktivita:	19. apríl–28. máj
maximum:	5. máj, 18 hodín UT (λsol = 45°5)
ZHR:	70+ (periodicky premenná 40–85)
radiant:	α = 338° δ = -01°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	66 km/s; r = 2.4
TFC:	α = 319° δ = +10° a α = 321° δ = -23° (β < 20° S)

Výrazný a bohatý roj, ktorého materskou kométou je 1P/Halley (podobne ako októbrových Orioníd) pozorovateľný prevažne z rovníkových a južných oblastí, vždy pár hodín pred svitaním. Použiteľné údaje máme za posledné roky aj z oblastí okolo 40° severnej šírky a meteory tohto roja boli pozorované aj z miest ležiacich ďalej na sever. Naviac (ako je to pri rojoch s radiantom hlbšie na južnej oblohe) sa ani tomuto roju nedostáva zaslúžená pozornosť pozorovateľov. Dlhé čakanie na východ radiantu je odmenené rýchlymi a jasnými meteormi z ktorých väčšina má stopu, naviac vďaka malej výške radiantu nad obzorom sú prevažne veľmi dlhé. (Čo zas ale spôsobuje, že pozorovatelia podhodnocujú ich uhlovú rýchlosť, na čo si treba dávať obvzlášť pozor.)

Pomerne široké maximum, naviac s premenlivým množstvom ďalších vedľajších maxím obvykle nastáva začiatkom mája. Údaje IMO z rokov 1984–2001 ukazujú, že ZHR presahuje 30 od 3. do 10. mája a že frekvencie počas maxima sú premenlivé s 12-ročnou periódou. Najbližšie silné maximá by mali nastať v období 2008–2010 a pokiaľ sme správne odhadli tento Jupiterom spôsobený cyklus, mali by ZHR v roku 2008 prekročiť 70. Neočakávane silný návrat Orioníd v roku 2006 priniesol ďalšiu neistotu, čo čakať, a nov Mesiaca 5. mája je najlepšia príležitosť ako to zistiť. Analýzy dát z video pozorovaní priniesli menšiu opravu pohybu radiantu, ale jeho poloha počas maxima ostala nezmenená. Všetky formy pozorovania nájdu svoje uplatnenie, keď naviac rádiové pozorovanie umožní sledovať tento roj aj zo severnej pologule počas rána — radiant vrcholí okolo 8 hodiny miestneho času.

η Lyridy (ELY)

aktivita:	3.–12. máj
maximum:	8. máj, 18 hodín UT (λsol = 48°4)
ZHR:	3
radiant:	α = 287° δ = +44°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	44 km/s; r = 3,0
TFC:	α = 325° δ = +40° alebo α = 285° δ = +15° a
	α = 260° δ = +30° (β > 10° JŠ)

Táto novinka v pracovnom zozname má pôvod v kométe C/1983 H1 IRAS-Araki-Alcock i keď táto vyzerá iba ako slabý zdroj meteoroidov. Väčšina informácií o roji je založená na fotografiách. Radiant by mal byť blízko uvedenej polohy, i keď rôzne pozorovania sa rozchádzajú aj o niekoľko stupňov, napríklad čerstvé video údaje naznačujú skôr polohu okolo α = 290°, δ = +42°. Pre iné ako video pozorovanie je teda doporučené presné zakresľovanie (ešte radšej za použitia ďalekohľadu), aby boli meteory správne odlíšené od sporadického pozadia. Pohyb radiantu zatiaľ nebol zmeraný, ale predpokladá sa rovnobežný s ekliptikou rýchlosťou asi 1° za deň. Radiant je vysoko nad obzorom celú noc pre pozorovateľov na severnej pologuli a Mesiac pred prvou štvrťou zapadá pred polnocou v deň maxima a tak by pozorovanie nemal rušiť.

júnové Bootidy (JBO)

aktivita:	22. jún–2. júl
maximum:	27. jún, 02.30 UT (λsol = 95°7)
ZHR:	premenlivá: 0–100+
radiant:	α = 224° δ = +48°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	18 km/s; r = 2,2
TFC:	α = 156° δ = +64° a α = 289° δ = +67° (β = 25°–60° SŠ)

Tento roj bol vrátený do pracovného zoznamu po neočakávanom silnom návrate v roku 1998, keď po dobu vyše pol dňa boli pozorovateľné ZHR 50–100+. Ďalšie zvýšenie aktivity s podobnou dĺžkou a ZHR 20–50 bolo pozorované 23. júna 2004, čo je skôr ako bol pôvodne zaznamenaný a udávaný začiatok aktivity. Pri poslednej úprave zoznamu bol preto začiatok roja posunutý, aby prípadná aktivita v tomto období neušla pozornosti pozorovateľov. Doporučujeme pozorovateľom aby pokryli celé obdobie činnosti pre prípadné zvýšenia aktivity. Pred rokom 1998 boli zaznamenané tri návraty tohto roja v rokoch 1916, 1921 a 1927, pričom v období 1928–1997 bola aktivita roja prakticky nulová, takže sa dalo predpokladať, že tento meteorický prúd už Zem nestretáva. Až najnovšie teoretické modely nám pomáhajú pochopiť dynamiku prúdu. Dráha materskej kométy 7P/Pons-Winnecke sa približuje k Zemskej na 0,24 AU. Kométa prechádzala perihéliom v roku 2002 (najbližšie 26. septembra tohto roku), takže je zrejmé, že zvýšenia aktivity v rokoch 1998 a 2004 boli spôsobené materiálom vyvrhnutým z kométy dávnejšie, ktorý obieha po mierne inej dráhe. Tento materiál pochádza pravdepodobne z návratov kométy v priebehu 19. storočia. Aj keď v čase písania tohto kalendára neboli dostupné žiadne údaje o prípadnej aktivite v roku 2008, Mesiac v poslednej štvrti, ktorý vychádza po miestnej polnoci, nepredstavuje v porovnaní s dĺžkou noci žiaden väčší problém. Radiant je nad obzorom po celú noc pre väčšinu severnej pologule, najvýhodnejšie pozorovacie podmienky majú miesta v stredných severných zemepisných šírkach. Je doporučené pozorovať akoukoľvek metódou.

Júl až september

Keďže sa v poslednej veľkej analýze údajov nepodarilo objaviť stopy Pegasíd a júlových Fénicíd, boli tieto dva roje vyradené z pracovného zoznamu a tak po väčšinu júla ostal aktívny iba antihelionový zdroj. Radiant sa presúva z východnej časti Strelca do severnej časti Kozorožca a juhozápadného Vodnára. Výsledky ale naznačujú, že so ZHR <2 po väčšinu mesiaca (okrem pár prvých dní), nie je ani tento zdroj nijak výrazný. Frekvencie mierne stúpajú koncom júla a na začiatku Augusta (ZHR 2–3), ale ani táto aktivita by nemala brániť rozlíšeniu maxima α Kaprikorníd (ktorých maximum nebude rušené Mesiacom), ktorých radiant sa s antihelionovým prekrýva.

Roje južných δ Akvaríd a Piscis Austriníd by naďalej mali zostať oddelene pozorovateľné od antihelionového zdroja (SDA pre ich vysokú aktivitu, DAU pre vzdialenosť radiantu) a dobre odlíšiteľné hlavne z južnej pologule. V okolí maxima Perzeíd (Mesiac pred splnom) by už aktivita ANT mala byť späť na hodnote <2, kým radiant sa presúva z Vodnára až do Rýb v čase maxima α Aurigíd na prelome mesiacov. Najhoršie dopadnú toto leto κ Cygnidy, ktorých maximum nastáva 17. augusta, čo je deň po splne.

Septembrové Perzeidy (ktoré vznikli odčlenením z δ Aurigíd) a samotné δ Aurigidy po novom rozlišujeme, aj keď ich radianty vytvárajú na oblohe jednu súvislú stopu. Ich maximá by mali byť zachytiteľné v priebehu septembra. Po väčšinu mesiaca sa antihelionový radiant nachádza v Rybách s frekvenciami 2–3. Nezabúdajte ale, že od 25. septembra pokladáme ANT za neaktívny, keďže do činnosti vstupujú obe vetvy Tauríd, ktoré sa postarajú o ekliptikálnu aktivitu až do konca novembra.

Pre denné rádiové pozorovanie aktivita oproti minulému obdobiu klesá. Očakávame maximá γ Leoníd (25. augusta, 4 hodiny UT, aj keď nedávne pozorovania nenašli žiadnu aktivitu) a Sextantíd, ktoré sú pozorovateľné aj vizuálne. Ich maximum sa očakáva 27. septembra okolo 4 hodiny UT, ale môže nastať aj o deň skôr. V roku 1999 bol zaznamenaný silný návrat na λ ~ 186°, čo zodpovedá 28. septembru 2008 a v roku 2002 nebola v čase maxima 27. septembra zaznamenaná zvýšená aktivita, kým 29.–30. áno. Naviac je možné, že viacero slabých maxím na začiatku októbra stále spôsobuje tento roj. Nov Mesiaca uľahčuje chytanie prípadných Sextantíd, ktorých radiant vychádza asi hodinu pred svitaním pre obe pologule.

Piscis Austrinidy (PAU)

aktivia:	15. júl–10. august
maximum:	27. júl (λsol = 125°)
ZHR:	5
radiant:	α = 341° δ = -30°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	35 km/s; r = 3,2
TFC:	α = 255° až 000° δ = 00° až +15°
	vyberte páry polí vzdialených asi 30° v rektascenzii (β < 30° SŠ)

O Piscis Austrinidách toho vieme z dostupných údajov veľmi málo. Väčšina údajov o roji je prinajmenšom neistá, ZHR je pravdepodobne mierne nadhodnotená. Tento stav je dôsledkom enormného množstva údajov z leta na severnej pologuli v porovnaní s údajmi dostupnými zo zimy na pologuli južnej. Keďže roj pozostáva hlavne zo slabých meteorov (podobne ako blízke SDA a ANT), je najvhodnejšou metódou pozorovania teleskopické. Podobne ako pre ostatné roje s maximom koncom júla, je tento rok na pozorovanie PAU vhodný vďaka blízkosti novu Mesiaca.

južné δ Akvaridy (SDA)

aktivita:	12. júl–19. august
maximum:	27. júl (λsol = 125°)
ZHR:	20
radiant:	α = 339° δ = -16°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	41 km/s; r = 3,2
TFC:	α = 255° až 000° δ = 00° až +15°
	vyberte páry so stredmi vzdialenými asi 30° v rektascenzii (β < 40° SŠ)

Jednou z najväčších zmien v pracovnom zozname rojov bolo zrušenie v analýzach nových údajov samostatne neidentifikovateľných rojov NDA, NIA a SIA (severné δ a severné a južné ι Akvaridy) a presunutie ich aktivity pod kompetencie antihelionového zdroja. Tento krok veľmi zjednodušil prácu hlavne vizuálnym pozorovateľom, keďže vyčistil časť oblohy s prakticky nerozlíšiteľnými radiantami v oblasti Vodnára a Kozorožca. Podobne ako PAU a ANT, sú SDA tvorené prevažne slabšími meteormi, takže sú vhodným cieľom pre teleskopické pozorovanie. Dostatok jasnejších kusov však stačí na to, aby aj vizuálne a fotografické pozorovanie mali zmysel a to hlavne z južnejších oblastí. Rádiové pozorovanie môže samozrejme tiež zaznamenať SDA a tento roj už niekoľko krát vyprodukoval prekvapujúco silnú rádiovú odozvu. Je doporučené presné vizuálne zakresľovanie, aby sa podarilo rozlíšiť meteory od PAU, CAP a ANT. Radiant je nad obzorom po väčšinu bezmesačnej nocí. Treba predpokladať široké maximum aj keď tu presne udaný čas by mohol naznačiť opak. Vyrovnaná aktivita je očakávateľná po celý čas 27.–29. júla. Predpokladalo sa, že aktivita tohto roja sa s časom mení, aj keď žiadne náznaky týchto zmien sme v posledných údajoch nenašli.

α Kaprikornidy (CAP)

aktivita:	3. júl–15. august
maximum:	29. júl (λsol = 127°)
ZHR:	4
radiant:	α = 307° δ = -10°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	23 km/s; r = 2,5
TFC:	α = 255° až 000° δ = 00° až +15°
	zvoľte páry polí s rozostupom asi 30° v rektascenzii (β < 40° SŠ)
IFC:	α = 300° δ = +10° (β > 45° SŠ)
	α = 320° δ = -05° (β 0° to 45° SŠ)
	α = 300° δ = -25° (β < 0°)

α Kaprikornidy boli podobne ako SDA objavené vizuálne už dávno a podobne prežili medzi ostatnými slabými rojmi, ktorých výskyt sa v oblasti Kozorožca a Vodnára predpokladal. Či sú CAP vizuálne odlíšiteľné od antihelionového radiantu, s ktorým sa čiastočne prekrývajú nie je ešte úplne jasné. V ich prospech hovorí charakteristika Kaprikorníd ako veľmi pomalých, často mimoriadne jasných (nezriedka bolidov), čím sa stávajú skoro najlepšou show na oblohe. Európsky pozorovatelia hlásili v roku 1995 mierne zvýšenie aktivity na ZHR ~ 10. Nedávne pozorovania ukazujú, že maximum môže pokračovať po dobu ďalšieho dňa, čiže celý čas 29.–30. júla.

Perzeidy (PER)

aktivita:	17. júl–24. august
maximum:	12. august, 11.30–14.00 UT (λsol = 140°0–140°1) pozri ďalej v texte
ZHR:	100
radiant:	α = 49° δ = +58°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	59 km/s; r = 2,6
TFC:	α = 019° δ = +38° a α = 348° δ = +74° pred 02.00 miestneho času
	α = 043° δ = +38° a α = 073° δ = +66° po 02.00 miestneho času (β > 20° SŠ)
IFC:	α = 300° δ = +40° a α = 000° δ = +20° alebo
	α = 240° δ = +70° (β > 20° SŠ)

Perzeidy boli jedným z najvzrušujúcejších rojov v devädesiatych rokoch minulého storočia, keď dosahovali v novom maxime EZHR 400+ v rokoch 1991 a 1992. Frekvencie tohto maxima pomaly klesali ku 100–120 koncom storočia až po rok 2000, keď sa vôbec neobjavilo. Tento vývoj nebol neočakávaný, keďže zvýšenie aktivity a toto maximum (prvý krát pozorované v roku 1988) boli spojené s prechodom materskej kométy roja 109P/Swift-Tuttle perihéliom v roku 1992. Keďže obežná doba kométy je 130 rokov, v súčastnosti sa vzdiaľuje do okrajových častí Slnečnej sústavy a tak sa podľa teórie aj znižuje pravdepodobnosť podobných maxím a ich intenzita. Podľa niektorých predpovedí sa malo toto skoré maximum znovu zjaviť v období 2004–2006. A skutočne, v roku 2004 bolo blízko jeho časovej polohy zaznamenané krátke výrazné maximum. Rok 2005 ale nepriniesol žiadne zvýšenie frekvencií a návrat v roku 2006 bol iba málo pozorovný pre nepriaznivú fázu Mesiaca.

Na základe údajov z obdobia 1991–1999 bol vyvodený priemerný ročný posun „starého“ maxima s hodnotou +0°05 v dĺžke Slnka, čo v roku 2008 zodpovedá 12. augustu, 16.40 UT (λ_sol = 140°21), čo je niekoľko hodín po „tradičnom“ maxime (uvedené v tabuľke), ktoré bolo zatiaľ zaznamenané pri každom návrate. Tretie maximum, ktoré od roku 1999 nebolo pozorované, nastane (ak) 12. augusta, 21.30 UT (λ_sol = 140°4). Podľa posledných pozorovaní je očakávateľné iba „tradičné“ maximum, ale pozorovatelia by si mali byť vedomí aj týchto ďalších možných časov, aby podľa nich mohli naplánovať pozorovanie.

Dorastajúci Mesiac zapadá medzi miestnou polnocou a 01.30 v noci 12.–13. augusta pre stredné severné zemepisné šírky, ktoré sú najlepšie umiestnené na sledovanie roja (z miest ďalej na sever zapadá Mesiac ešte skôr). Ostáva tak čas na pozorovanie do svitania. Z týchto miest je radiant spoľahlivo nad obzorom od 22–23 hodín miestneho času a stúpa po celú noc. „Tradičné“ maximum má najlepšie pozorovacie podmienky v severnom tichomorí, zahŕňajúc najzápadnejšie časti severnej Ameriky, rovnako ako najvýchodnejšie časti Japonska a Číny.

Na pozorovanie sú vhodné všetky metódy. Napríklad video pozorovania z poslednej doby pomohli spresniť polohu radiantu a potvrdili, že domnelý zložitý tvar radiantu je takmer isto iba domnelý. Jedinou nevýhodou tohto roja je nemožnosť ho pozorovať z južnej pologule.

komplex Aurigidy–Perzeidy

α Aurigidy (AUR)

aktivita:	25. august–8. september
maximum:	31. august 19 hodín UT (λsol = 158°6)
ZHR:	7
radiant:	α = 84° δ = +42°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	66 km/s; r = 2,6
TFC:	α = 052° δ = +60°; α = 043° δ = +39°
	a α = 023° δ = +41° (β > 10° JŠ)

septembrové Perzeidy (SPE)

aktivita:	5.–17. september
maximum:	9. september, 3 hodiny UT (λsol = 166°7)
ZHR:	5
radiant:	α = 60° δ = +47°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	64 km/s; r = 2,9
TFC:	rovnaké ako AUR

δ Aurigidy (DAU)

aktivita:	18. september–10. október
maximum:	28. september (λsol = 186°) pozri ďalej v texte
ZHR:	3
radiant:	α = 82° δ = +49°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	64 km/s; r = 2,9
TFC:	rovnaké ako AUR

Tieto výlučne severné roje sú súčasťou skupiny nedostatočne pozorovaných rojov s radiantmi v oblasti Barana, Perzea, Kasiopei a Povozníka aktívnych od konca augusta až po október. Nezávisle na sebe, Britskí a Talianskí pozorovatelia hlásili v roku 1997 možný nový radiant v Baranovi s aktivitou koncom augusta. Ďalší výskum využívajúci údaje od roku 1986 ukázal, že ide prinajmenšom o tri samostatné každoročne sa opakujúce roje, pričom najsilnejším z nich (i keď nevýrazne) sú α Aurigidy. Zvyšné dva sú septembrové Perzeidy a δ Aurigidy.

α Aurigidy boli zdrojom niekoľkých krátkych a neočakávaných zvýšení aktivity s EZHR 30–40 v rokoch 1935, 1986 a 1994. Ďalšie podobné maximá mohli ale uniknúť, keďže sa tomuto roju nevenovala až donedávna pozornosť. Ostatne maximá z rokov 1986 a 1994 sledovali celkovo iba traja pozorovatelia! Očakávané väčšie zvýšenie aktivity v roku 2007 (nanešťastie na Mesiacom prežiarenej oblohe) malo nastať až po napísaní tohto kalendára. Jeho výskyt, či práve naopak neexistencia však budú mať dôsledky na predpovedanie budúcich návratov. Všetky tri radianty stúpajú do dostatočnej výšky nad obzor okolo 23–00 hodín miestneho času a podmienky na pozorovanie α Aurigíd sú tento rok mimoriadne priaznivé, s novom deň pred maximom.

Septembrové Perzeidy sa doteraz volali δ Aurigidy. V novom pracovnom zozname rojov je tento rozdelený do dvoch, s časom delenia pri najnižších ZHR oboch. Konečné rozhodnutie o rozdelení týchto rojov padlo až pri uvážení dát získaných viacstaničným fotografickým pozorovaním. Pri pozorovaní by ste mali tieto dva roje rozlišovať. Maximum 9. septembra nastáva v okolí prvej štvrte a Mesiac teda zapadá zhruba v rovnakom čase ako v akom sa radiant dostáva dostatočne vysoko nad obzor (23–00 hodín miestneho času pre stredné severné zemepisné šírky).

Najmenej aktívnou časťou tohto jesenného balíčka sú δ Aurigidy, ktorých maximum nastáva kdesi medzi λ_sol = 181°–191° (23. september–3. október), pričom stred tohto intervalu (28. september) pripadá skoro presne na nov. Úvodné fázy tohto maximového obdobia ale budú rušené Mesiacom v poslednej štvrti, ktorý podobne ako radiant bude vychádzať vyššie nad obzor po miestnej polnoci.

Za najcennejšie budeme pokladať údaje získané teleskopickým pozorovaním, ktorým bude možné rozlíšiť všetky radianty v oblasti (a prípadne aj teleskopické β Kasiopeidy), ale ani fotografie, videonahrávky a zakresľovanie nie sú zbytočné.

Október až december

Väčšina silných rojov sa stráca v mesačnom svite, čím je postarané o slabší záver roka. Aj keď ploché maximum δ Aurigíd môže pokračovať aj začiatkom októbra, aktivita antihelionového zdroja končí so začiatkom aktivity Tauríd, aby sa zas koncom novembra objavila vo východnej časti Býka. Väčšinu decembra potom tento radiant trávi v Blížencoch s očakávanou ZHR < 2. Takto nízka aktivita ale môže byť spôsobená blízkym silným radiantom Geminíd a podobne blízkym radiantom slabších Monocerotíd.

Európski pozorovatelia hlásili v rokoch 2005 a 2006 v noci 5.–6. októbra neočakávanú aktivitu v oblasti chvosta Draka, na hraniciach Draka a Vlasov Bereniky. V roku 2005 bola zaznamenaná iba veľmi slabá rádiová odozva a žiadna vizuálna aktivita. Kalendár bol napísaný pred možným návratom aktivity v roku 2007, ale podmienky v roku 2008 sú výhodné na pátranie po prípadnej aktivite. Aktivita v rokoch 2005–2006 nastala v rozsahu λ_sol = 192°55–192°64, čo v roku 2008 zodpovedá 5. októbru, 13.15–15.30 UT. Radiant sa nachádza na súradniciach α ~ 165°, δ ~ +78°. Meteory majú geocentrickú rýchlosť 45–50 km/s. Ak nastane návrat v predpokladanom čase, budú najlepšie pozorovacie podmienky v oblasti strednej Ázie až najzápadnejších častí severnej Ameriky. Pozorovanie bude Mesiac pred prvou štvrťou rušiť iba minimálne.

Začiatkom októbra sú síce ešte prípadné Drakonidy na bezmesačnej oblohe, ale slabšie ε Geminidy (maximum 18. októbra) a jeden z hlavných rojov — Orionidy (maximum v noci z 20. na 21. októbra) sú krátko po splne s Mesiacom nad obzorom v rovnakej dobe ako radianty. V náväznosti na nepredpokladane silný návrat Orioníd v roku 2006, kde ZHR dosiahli 50–60 v maxime, naviac s vysokým počtom jasných meteorov a fakt, že sa roj môže blížiť k maximu 12–ročnej periódy (rovnako ako η Akvaridy) bude mať pozorovanie cenu aj za takto zlých podmienok, obvzlášť ak sa zvýšenie aktivity zas prejaví. Nový, veľmi slabý roj Leo Minoríd je Mesiacom rušený menej a nov koncom októbra vytvára perfektné podmienky na sledovanie prípadnej spŕšky Tauríd.

Leonidy by tento rok mali mať bežné maximum, časovo blízko „tradičnej“ polohy prúdu (17. november, 9 hodín UT). Mikhail Maslov určil ďalšie potenciálne maximum na 17. novembra, 00.22 UT (pozri WGN 35:1, 2006, strana 7) so ZHR dosahujúcou 130 a nadpriemernou jasnosťou meteorov. Nanešťastie sa viacero jeho predpovedí pre Leonidy v rokoch 2001–2006 líšilo od pozorovanej aktivity a tak presnosť tejto predpovede nie je známa. Jérémie Vaubaillon našiel ďalšie dva prúdy s ktorými sa Zem môže stretnúť a to prúd z návratu kométy v roku 1466 (17. november, 01.32 UT, ZHR okolo 50, pravdepodobnejšie však v rozsahu 25–100) a prúd z roku 1932 (18. november, 21.38 UT, ZHR pravdepodobne do 20). Sledovanie v ktoromkoľvek z týchto časov bude náročné a silne rušené Mesiacom, ale o to cennejšie.

Maximum α Monocerotíd koncom novembra už nastane po poslednej štvrti, za to Fénicídy v decembri (pravdepodobné maximum 6 decembra, 03 hodiny UT) sú podobne ako prípadná vyššia aktivita Pupíd-Velíd rušené jasným Mesiacom. Slabšie Monocerotidy len tak tak unikajú dorastajúcemu Mesiacu, ale σ Hydridy (11. december) a Geminidy (13. december, 23–02 hodín UT) sú už príliš blízko splnu. V prípade jasnej oblohy môže byť pozorovanie maxima Geminíd stále zaujímavé, aj keď za týchto podmienok bez väčšieho vedeckého významu. Rok končí lepšími podmienkami pre Koma Berenicidy a Urzidy.

Drakonidy (GIA)

aktivita:	6.–10. október
maximum:	8. opktóber, 10.30 UT (λsol = 195°, ale čítajte ďalej)
ZHR:	periodická, dosahuje až úroveň dažďa
radiant:	α = 262° δ = +54°
pohyb radiantu:	zanedbateľný
vinf =	20 km/s; r = 2,6
TFC:	α = 290° δ = +65° a α = 288° δ = +39° (β > 30° SŠ)

Drakonidy sú periodickým rojom, ktorý v minulom storočí dvakrát prekvapil dažďom (v rokoch 1933 a 1946). Frekvencie inak kolíšu v rozsahu 20–500+ meteorov za hodinu. Väčšina zvýšení aktivity pripadla na roky, keď materská kométa roja 21P/Giacobini-Zinner prechádzala perihéliom. Jej súčasná obežná doba je 6,6 roka a perihéliom posledne prešla v júli 2005. V októbri 2005 sme mohli pozorovať neočakávané zvýšenie aktivity blízko stanoveného križovania vlákna λ_sol = 195°40–195°44 spôsobené pravdepodobne materiálom z roku 1946. Vizuálna ZHR dosiahla 35, ale rádiová sa vyšplhala až ku 150. Bežné maximum sa na rádiovom zazname tiež objavilo, aj keď iba nevýraznou stopou. Zvýšenia aktivity v posledných rokoch nastali medzi λ_sol = 195°75 (maximum v roku 1998, EZHR ~ 700; zodpovedá 8. októbru 2008, 02.40 UT), cez prechod dráhou (uvedený v tabuľke) po λ_sol = 195°63–195°76 (z roku 1999, ZHR ~ 10; zodpovedá 8. októbru 2008, 16.00–19.30 UT). Pre väčšiu časť severnej pologule je radiant cirkumpolárny, najvyššiu výšku nad obzorom však dosahuje po zotmení a pred svitaním. Keďže Mesiac po splne vychádza medzi 21. a 23. hodinou miestneho času pre noc 7.–8. a medzi 23. a polnocou o deň neskôr, má najväčší zmysel pozorovanie vo večerných hodinách. Drakonidy (pokiaľ budú aktívne), sú známe hlavne svojou mimoriadne nízkou rýchlosťou, čo ich pomáha odlíšiť od sporadických meteorov v rovnakom smere.

Leo Minoridy (LMI)

aktivita:	19.–27. október
maximum:	24. október (λsol = 211°)
ZHR:	2
radiant:	α = 162° δ = +37°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	62 km/s; r = 3,0
TFC:	α = 190° δ = +58° a α = 135° δ = +30° (β > 40° SŠ)

Druhý z novo pridaných rojov do pracovného zoznamu. Jeho vizuálna ZHR sa pohybuje tesne v okolí hranice možnosti vizuálneho rozlíšenia. Veľmi nízke frekvencie však môžu byť spôsobené zanedbávaním tohto roja vo veľkej väčšine koncooktóbrových pozorovaní. Fotografické údaje zaznamenali existenciu radiantu blízko predpokladanej polohy, nanešťastie však neexistuje dostatok vizuálnych záznamov na určenie obdobia aktivity, či času maxima. Tu uvedené údaje sú najlepšie dostupné odhady. Radiant je pozorovateľný iba zo severnej pologule a vychádza okolo miestnej polnoci. Mesiac po poslednej štvrti vychádza medzi prvou a druhou hodinou rannou v deň predpokladaného maxima, ale nemal by predstavovať výrazný problém. Dôrazne doporučujeme teleskopické, alebo fotografické pozorovanie.

Tauridy

južné Tauridy (STA)

aktivita:	25. september–25. november
maximum:	5. november (λsol = 223°)
ZHR:	5
radiant:	α = 52° δ = +15°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	27 km/s; r = 2,3
TFC:	vyberte polia na ekliptike 10° východne a západne od radiantov (β > 40° JŠ)

severné Tauridy (NTA)

aktivita:	25 september–25. november
maximum:	12. november (λsol = 230°)
ZHR:	5
radiant:	α = 58° δ = +22°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	29 km/s; r = 2,3
TFC:	zhodné s južnými Tauridami

Tieto dva roje patria do skupiny spájanej s kométou 2P/Encke. Ich vzájomné rozlíšenie je najjednoduchšie pri pozornom vizuálnom alebo teleskopickom zakresľovaní, alebo pri fotografovaní, keďže radianty sú veľké (na správne priradenie k roju treba predpokladať veľkosť každého z nich ako 20°×10° (α×δ) okolo stredu pre daný deň). Spoločná aktivita tejto dvojice mnohonásobne prevyšuje bežnú aktivitu antihelionového zdroja a preto ho pokladáme počas činnosti Tauríd za nečinný.

Pomerne nízka rýchlosť a častá vysoká jasnosť robia z Tauríd ideálny cieľ pre klasickú fotografiu. Zároveň vďaka primerane vysokej (nízkej) a stabilnej frekvencii sú vhodné aj na zácvik zakresľovateľov. Spoločná aktivita oboch rojov vytvára v novembri asi desaťdňové, veľmi ploché, maximum. Naviac sú Tauridy známe pomerne častým výskytom mimoriadne jasných bolidov, aj keď nie každý rok.

David Asher predpokladá, že obdobia so zvýšeným množstvom bolidov sú dôsledkom stretnutia Zeme s oblakom väčších častíc v meteorickom vlákne, naviac určil možné stretnutia s ním na roky 1995, 1998 a 2005. V roku 1995 sme zaznamenali vysoký počet veľmi jasných Tauríd od konca októbra až po polovicu novembra. V roku 1998 dosiahla ZHR Tauríd už koncom októbra úroveň typickú pre maximum, naviac so zvýšeným výskytom jasných meteorov. Návrat Tauríd v roku 2005 bol zatiaľ najkrajší a zároveň najlepšie dokumentovaný. Spoločná ZHR sa udržala na hodnotách 10–15 medzi 29. októbrom a 10. novembrom, naviac s veľkým počtom bolidov (často mimoriadne jasných). Ďalší návrat tohto balíka je predpovedaný práve na rok 2008 a do karát pozorovateľom nahráva aj nov na konci októbra. Všetci pozorovatelia by sa mali zapojiť do pozorovania činnosti (aj keď netreba zabúdať, že v meteorárskej astronómii si nikdy nie sme úplne istí).

Maximum južných Tauríd nastáva počas prvej štvrte, takže Mesiac ešte nepredstavuje výraznejšie rušenie. Horšie sú na tom severné Tauridy, ktorých maximum je deň pred splnom a tak tento rok nie je práve najlepší na jeho priame pozorovanie. Vzhľadom na polohu radiantov na ekliptike sú Tauridy dobre pozorovateľné z oboch pologúľ, aj keď pozorovatelia na tej severnej majú výhodu v dostatočnej výške radiantov nad obzorom po celú noc, kdežto tí na južnej majú stále aspoň 3–5 hodinové okno okolo miestnej polnoci s Býkom nad obzorom.

α Monocerotidy (AMO)

aktivita:	15.–25. november
maximum:	21. november, 09.25 UT (λsol = 239°32)
ZHR:	premenlivá, obvykle okolo 5, ale pri prípadných zvýšeniach aktivity i 400+
radiant:	α = 118° δ = +01°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	65 km/s; r = 2,4
TFC:	α = 115° δ = +23° a α = 129° δ = +20° (β > 20° SŠ)
	alebo α = 110° δ = -27° a α = 098° δ = +06° (β < 20° SŠ)

Tento roj vie prekvapiť! K poslednému náhlemu zvýšeniu aktivity došlo v roku 1995, keď najvyššia EZHR 420 trvala asi 5 minút a celá aktivita asi pol hodinu. Pozorovali ho viacerí pozorovatelia z celej Európy a vďaka tomu sme mohli spresniť údaje o roji. Keďže sme predpokladali 10-ročnú periódu medzi takýmito zvýšeniami aktivity, všetci napäto očakávali α Monocerotidy v roku 2005 aj napriek nepriaznivej fáze Mesiaca. Žiadna zvýšená aktivita však nebola zaznamenaná a tak nám neostáva iné, ako dúfať, že je to práve tento (ďalší, ešte ďalší …) rok, keď sa znova zjaví a podľa toho sa aj správať. Kôli extrémne krátkemu trvaniu týchto spŕšok by sme mali pri pozorovaní obmädziť prestávky na minimum. Mesiac je 21. novembra po poslednej štvrti a vychádzajúc medzi polnocou a jednou hodinou miestneho času bude mierne rušiť pozorovanie, keďže radiant vystupuje dostatočne vysoko nad obzor okolo 23. hodiny. Pokiaľ je odhadnutý čas maxima správny, najlepšie podmienky budú mať pozorovatelia v svernej a strednej Amerike.

Monocerotidy (MON)

aktivita:	27. november–17. december
maximum:	8. december (λsol = 257°)
ZHR:	2
radiant:	α = 100° δ = +08°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	42 km/s; r = 3,0
TFC:	α = 088° δ = +20° a α = 135° δ = +48° (β > 40° SŠ)
	alebo α = 120° δ = -03° a α = 084° δ = +10° (β < 40° SŠ)

Tento roj dosahuje iba veľmi nízke frekvencie a tak na jeho rozlíšenie treba veľmi presne zakresľovať, alebo radšej pre obvykle nízku jasnosť meteorov, pozorovať teleskopicky alebo video. Údaje o roji (vrátane polohy radiantu) sú prinajmenšom neisté, z dostupých údajov vyplýva nevýrazné maximum približne v tu udanom čase. Dostupné teleskopické pozorovania zas ukazujú na neskoršie maximum (λ_sol = 264°, 15. december 2008, radiant na α = 117°, δ=+20°). Pri tu udávanom maxime 8. decembra zapadá Mesiac po prvej štvrti okolo druhej hodiny miestneho času, radiant kulminuje okolo 01.30 a nad obzorom je celú noc. Avšak maximum v neskoršej polohe 15. decembra nastáva iba tri dni po splne.

Urzidy (URS)

aktivita:	17.–26. december
maximum:	22. december, 07.30 UT (λsol = 270°7)
ZHR:	10 (ale príležitostne až do 50)
radiant:	α = 217° δ = +76°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	33 km/s; r = 3,0
TFC:	α = 348° δ = +75° a α = 131° δ = +66° (β > 40° SŠ)
	α = 063° δ = +84° a α = 156° δ = +64° (β 30°–40° SŠ)

Nedostatočne pozorovaný roj, ktorý za posledných 70 rokov predviedol minimálne dve výraznejšie zvýšenia aktivity (1945 a 1986) a niekoľko menších (posledné 1988, 1994, 2000 a 2006 — ZHR dosahovali 30 po dobu asi dvoch hodín). Ďalšie zvýšenia aktivity mohli ujsť našej pozornosti, či už pre zlé počasie, alebo pre obecne malý počet pozorujúcich ľudí. Vhodné je zapojiť všetky dostupné metódy pozorovania, pretože i keď meteory tohto roja sú prevažne slabé, obecne sú naše informácie nedostatočné na vytváranie akýchkoľvek prehlásení v tejto oblasti. Napríklad rádiové maximum v roku 1996 nastalo na λ_sol = 270°8, čo by zodpovedalo trochu neskoršiemu maximu v roku 2008 (cca 10 UT, 22. decembra). V roku 2000 zas bola videom zaznamenaná prekvapujúco vysoká EZHR okolo 90 na λ_sol = 270°78 (v roku 2008 zhruba pol hodinu pred predchádzajúcim). Vizuálne boli v tom čase ZHR okolo 30. Či prechod materskej kométy 8P/Tuttle perihéliom 26. januára bude znamenať nejaké zvýšenie frekvencie v decembri nie je jasné, keďže zatiaľ nebol pozorovaný takýto vzťah. Radiant je pre väčšinu severnej pologule cirkumpolárny (čiže pre väčšinu južnej vôbec nevychádza nad obzor) a kulminuje po polnoci. Mesiac po poslednej štvrti nebude za týchto podmienok prakticky vôbec rušiť pozorovanie. Pokiaľ maximum nastane v ktoromkoľvek zo spomínaných časov, najlepšie pozorovacie podmienky budú zo západu severnej Ameriky cez celé severné tichomorie až do východnej Ázie vrátane Japonska a Číny.

Koma Berenicidy (COM)

aktivita:	12. december–23. január
maximum:	29. december (λsol = 278°)
ZHR:	5
radiant:	α = 185° δ = +21°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	65 km/s; r = 3,0
TFC:	α = 180° δ = +50° a α = 165° δ = +20° pred 3. hodinou miestneho času
	α = 195° δ = +10° a α = 200° δ = +45° po 3. hodine miestneho času (β > 20° SŠ)

Jednou z ďalších výhod úprav pracovného zoznamu boli aj zmeny údajov o tomto roji. Roj bol potvrdený ako síce slabý, ale za to dlho aktívny, i keď časti aktivity po konci Kvadrantíd sa málokedy venovala pozornosť. Aj dátum maxima sa posunul zhruba o desať dní na koniec decembra — tak ako je to uvedené v tabuľke vyššie.

Poloha a pohyb radiantu boli spochybnené potom, čo jedno jednostaničné video pozorovanie ukázalo radiant aj s jeho pohybom asi 15°stupňov od polohy udávanej v pracovnom zozname. Tento radiant je v mapke zakreslený ako „possible COM“ (možné COM). Doporučujeme pri pozorovaní v roku 2008 vychádzať z polohy radiantu udanej v pracovnom zozname a meteory z polohy „možného“ radiantu zaznamenávať samostatne.

V roku 2006 ohlásili Španielskí video pozorovatelia zvýšenú aktivitu COM v noci z 24. na 25. decembra s EZHR 60, ale túto aktivitu nepotvrdili ani súbežne pozorujúci Taliani, ani rádiové pozorovanie. Táto aktivita však mala radiant v „starej“ polohe a tak nová vyplývajúca z iného pozorovania môže patriť inému roju skôr ako zatúlaným Koma Berenicidám.

Množstvo informácii o tomto roji je stále nízke a keďže je z južnej pologule nepozorovateľný, musia pozorovatelia na severnej čeliť zime. Radiant je v dostatočnej výške nad obzorom od miestnej polnoci a v okolí maxima je tento rok Mesiac v nove — čo viac si priať.

Tabuľky

Tabuľka 1 — priemery radiantov

Optimálne priemery radiantov na priradzovanie meteorov k slabším rojom ako funkcia vzdialenosti D meteoru od radiantu.

D	optimálny priemer
15°	14°
30°	17°
50°	20°
70°	23°

Tieto veľkosti radiantov platia pre všetky roje okrem antihelionového zdroja a Tauríd, ktoré majú plochy radiantu podstatne väčšie a eliptické. Pre každú z vetiev Tauríd platí priemer radiantu 20° v rektascenzii a 10° v deklinácii, pre antihelionový 30° v rektascenzii a 15° v deklinácii.

To, že dráha meteoru pretína radiant ale nie je jedinou podmienkou na priradenie k roju. Uhlová rýchlosť meteorov by mala dosiahnuť tú, ktorú od tohto roja očakávame na základe jeho geocentrickej rýchlosti. Odhad uhlovej rýchlosti by mal byť robený v stupňoch za sekundu (°/s). Aby ste ju určili, nechajte meteor, ktorý ste videli, letieť ešte raz, ale len ako predstavu a po dobu jednej sekundy. Odhadnite akú dlhú dráhu prešiel a to je jeho uhlová rýchlosť. Normálne sú uhlové rýchlosti v rozsahu 3°/s až 25°/s. Dovolená chyba je uvedená v tabuľke 2.

Tabuľka 2 — povolená chyba určenia uhlovej rýchlosti

uhlová rýchlosť [°/s]	5	10	15	20	30
povolená chyba [°/s]	3	5	6	7	8

Ak nájdete v zákresoch meteor, ktorý prechádza radiantom podľa tabuľky 1, skontrolujte jeho uhlovú rýchlosť. V tabuľke 3 sú uhlové rýchlosti pre niekoľko geocentrických rýchlostí. Geocentrickú rýchlosť daného roja môžete nájsť v tabuľke 5.

Tabuľka 3 — uhlové rýchlosti

Uhlová rýchlosť ako funkcia vzdialenosti od radiantu (D) a výšky meteoru nad obzorom (h) pre tri rôzne geocentrické rýchlosti (v). Všetky uhlové rýchlosti sú v °/s.

vinf	25 km/s					40 km/s					60 km/s
h \ D	10°	20°	40°	60°	90°	10°	20°	40°	60°	90°	10°	20°	40°	60°	90°
10°	0,4	0,9	1,6	2,2	2,5	0,7	1,4	2,6	3,5	4,0	0,9	1,8	3,7	4,6	5,3
20°	0,9	1,7	3,2	4,3	4,9	1,4	2,7	5,0	6,8	7,9	1,8	3,5	6,7	9,0	10
40°	1,6	3,2	5,9	8,0	9,3	2,6	5,0	9,5	13	15	3,7	6,7	13	17	20
60°	2,2	4,3	8,0	11	13	3,5	6,8	13	17	20	4,6	9,0	17	23	26
90°	2,5	4,9	9,3	13	14	4,0	7,9	15	20	23	5,3	10	20	26	30

Tabuľka 4 — fázy Mesiaca na rok 2008

nov	prvá štvrť	spln	posledná štvrť
8. január	15. január	22. január	30. január
7. február	14. február	21. február	29. február
7. marec	14. marec	21. marec	29. marec
6. apríl	12. apríl	20. apríl	28. apríl
5. máj	12. máj	20. máj	28. máj
3. jún	10. jún	18. jún	26. jún
3. júl	10. júl	18. júl	25. júl
1. august	8. august	16. august	23. august
30. august	7. september	15. september	22. september
29. september	7. október	14. október	21. október
28. október	6. november	13. november	19. november
27. november	5. december	12. december	19. december
27. december

Tabľka 5 — pracovný zoznam vizuálnych meteorických rojov

Údaje v tejto tabuľke sú zostavené na základe informácií dostupných v máji 2007, pričom udávané časy maxím sú platné len pre rok 2008. Okrem antihelionového zdroja sú všetky roje zoradené podľa dĺžky Slnka v čase maxima. Hviezdička „*“ v stĺpci roja znamená, že roj môže mať aj ďalšie maximá spomenuté v texte vyššie. Čas maxima pre Pupidy-Velidy v zátvorkách má zmysel len ako referenčný dátum pre polohu radiantu, skutočné maximum môže nastať inokedy. V tabuľke sú uvedené najlepšie dostupné odhady ZHR okrem rojov pri ktorých sa predpokladá periodicita ZHR. Tie sú označené skratkou „var“, tj. variabilné, premenlivé pri ktorých je značná neistota v tom, aké maximové frekvencie očakávať. Odhad ZHR založený na teoretickom modeli pre tento rok je označený hviezdičkou.

roj	aktivita	maximum	λsol	α	δ	vinf	r	ZHR
anithelionový zdroj (ANT)	26. nov–24. sep					30	3.0	3
Kvadrantidy (QUA)	1. jan–5. jan	4. jan	283°16	230°	+49°	41	2.1	120
α Kentauridy (ACE)	28. jan–21. feb	8. feb	319°2	211°	-59°	56	2.0	5
δ Leonidy (DLE)	15. feb–10. mar	25. feb	336°	168°	+16°	23	3.0	2
γ Normidy (GNO)	25. feb–22. mar	13. mar	353°	239°	-50°	56	2.4	4
Lyridy (LYR)	16. apr–25. apr	22. apr	32°32	271°	+34°	49	2.1	18
π Pupidy (PPU)	15. apr–28. apr	23. apr	33°5	110°	-45°	18	2.0	var
η Akvaridy (ETA)	19. apr–28. máj	5. máj	45°5	338°	-01°	66	2.4	70+*
η Lyridy (ELY)	3. máj–12. máj	8. máj	48°4	287°	+44°	44	3.0	3
júnové Botidy (JBO)	22. jún–2. júl	27. jún	95°7	224°	+48°	18	2.2	var
Piscis Austrinidy (PAU)	15. júl–10. aug	27. júl	125°	341°	-30°	35	3.2	5
južné δ Akvaridy (SDA)	12. júl–19. aug	27. júl	125°	339°	-16°	41	3.2	20
α Kaprikornidy (CAP)	3. júl–15. aug	29. júl	127°	307°	-10°	23	2.5	4
Perzeidy (PER)*	17. júl–24. aug	12. aug	140°0	46°	+58°	59	2.6	100
κ Cygnidy (KCG)	3. aug–25. aug	17. aug	145°	286°	+59°	25	3.0	3
α Aurigidy (AUR)	25. aug–8. sep	31. aug	158°6	84°	+42°	66	2.6	7
septembrové Perzeidy (SPE)	5. sep–17. sep	9. sep	166°7	60°	+47°	64	2.9	5
δ Aurigidy (DAU)	18. sep–10. okt	3. okt	191°	88°	+49°	64	2.9	3
Drakonidy (GIA)	6. okt–10. okt	8. okt	195°4	262°	+54°	20	2.6	var
ε Geminidy (EGE)	14. okt–27. okt	18. okt	205°	102°	+27°	70	3.0	2
Orionidy (ORI)	2. okt–7. nov	21. okt	208°	95°	+16°	66	2.5	30*
Leo Minoridy (LMI)	19. okt–27. okt	24. okt	211°	162°	+37°	62	3.0	2
južné Tauridy (STA)	25. sep–25. nov	5. nov	223°	52°	+15°	27	2.3	5
severné Tauridy (NTA)	25. sep–25. nov	12. nov	230°	58°	+22°	29	2.3	5
Leonidy (LEO)	10. nov–23. nov	17. nov	235°27	153°	+22°	71	2.5	20+*
α Monocerotidy (AMO)	15. nov–25. nov	21. nov	239°32	117°	+01°	65	2.4	var
decembrové Fénicídy (PHO)	28. nov–9. dec	6. dec	254°25	18°	-53°	18	2.8	var
Pupidy-Velidy (PUP)	1. dec–15. dec	(6. dec)	(255°)	123°	-45°	40	2.9	10
Monocerotidy (MON)	27. nov–17. dec	8. dec	257°	100°	+08°	42	3.0	2
σ Hydridy (HYD)	3. dec–15. dec	11. dec	260°	127°	+02°	58	3.0	3
Geminidy (GEM)	7. dec–17. dec	13. dec	262°2	112°	+33°	35	2.6	120
Koma Berenicidy (COM)	12. dec–23. jan	20. dec	268°	177°	+25°	65	3.0	5
Urzidy (URS)	17. dec–26. dec	22. dec	270°7	217°	+76°	33	3.0	10

Tabuľka 6 — polohy radiantov počas roka v α a δ

dátum	ANT	QUA	COM
31. dec	112° +21°	228° +50°	186° +20°
5. jan	117° +20°	231° +49°	190° +18°
10. jan	122° +19°		194° +17°
15. jan	127° +17°		198° +15°
20. jan	132° +16°		202° +13°
25. jan	138° +15°			ACE
30. jan	143° +13°			200° -57°
5. feb	149° +11°			208° -59°
10. feb	154° +9°			214° -60°	DLE
15. feb	159° +7°			220° -62°	159° +19°
20. feb	164° +5°	GNO		225° -63°	164° +18°
28. feb	172° +2°	225° -51°			171° +15°
5. mar	177° 0°	230° -50°			176° +13°
10. mar	182° -2°	235° -50°			180° +12°
15. mar	187° -4°	240° -50°
20. mar	192° -6°	245° -49°
25. mar	197° -7°
30. mar	202° -9°
5. apr	208° -11°
10. apr	213° -13°	LYR	PPU
15. apr	218° -15°	263° +34°	106° -44°	ETA
20. apr	222° -16°	269° +34°	109° -45°	323° -7°
25. apr	227° -18°	274° +34°	111° -45°	328° -5°
30. apr	232° -19°			332° -3°	ELY
5. máj	237° -20°			337° -1°	283° +44°
10. máj	242° -21°			341° +1°	288° +44°
15. máj	247° -22°			345° +3°	293° +45°
20. máj	252° -22°			349° +5°
25. máj	256° -23°
30. máj	262° -23°
5. jún	267° -23°
10. jún	272° -23°
15. jún	276° -23°
20. jún	281° -23°	JBO
25. jún	286° -22°	223° +48°
30. jún	291° -21°	225° +47°	CAP
5. júl	296° -20°		285° -16°	SDA
10. júl	300° -19°	PER	289° -15°	325° -19°	PAU
15. júl	305° -18°	6° +50°	294° -14°	329° -19°	330° -34°
20. júl	310° -17°	11° +52°	299° -12°	333° -18°	334° -33°
25. júl	315° -15°	22° +53°	303° -11°	337° -17°	338° -31°
30. júl	319° -14°	29° +54°	308° -10°	340° -16°	343° -29°	KCG
5. aug	325° -12°	37° +56°	313° -8°	345° -14°	348° -27°	283° +58°
10. aug	330° -10°	45° +57°	318° -6°	349° -13°	352° -26°	284° +58°
15. aug	335° -8°	51° +58°		352° -12°		285° +59°
20. aug	340° -7°	57° +58°	AUR	356° -11°		286° +59°
25. aug	344° -5°	63° +58°	76° +42°			288° +60°
30. aug	349° -3°		82° +42°	SPE		289° +60°
5. sep	355° -1°		88° +42°	55° +46°
10. sep	0° +1°		92° +42°	60° +47°
15. sep	5° +3°			66° +48°	DAU
20. sep	10° +5°	NTA	STA	71° +48°	71° +48°
25. sep	14° +7°	19° +11°	21° +6°		77° +49°
30. sep		22° +12°	25° +7°	ORI	83° +49°
5. okt		26° +14°	28° +8°	85° +14°	89° +49°		GIA
10. okt	EGE	30° +15°	32° +9°	88° +15°	92° +42°		262° +54°
15. okt	99° +27°	34° +16°	36° +11°	91° +15°		LMI
20. okt	104° +27°	38° +18°	40° +12°	94° +16°		158° +39°
25. okt	109° +27°	43° +19°	43° +13°	98° +16°		163° +37°
30. okt		47° +20°	47° +14°	101° +16°		168° +35°
5. nov		52° +21°	52° +15°	105° +17°	LEO
10. nov		56° +22°	56° +15°		147° +24°		AMO
15. nov		61° +23°	60° +16°		150° +23°		112° +2°
20. nov	ANT	65° +24°	64° +16°		153° +21°		116° +1°
25. nov	75° +23°	70° +24°	72° +17°	MON	PHO	PUP	120° 0°
30. nov	80° +23°	GEM		91° +8°	14° -52°	120° -45°	HYD
5. dec	85° +23°	103° +33°	COM	96° +8°	18° -53°	122° -45°	122° +3°
10. dec	90° +23°	108° +33°	169° +27°	100° +8°	22° -53°	125° -45°	126° +2°
15. dec	96° +23°	113° +33°	173° +26°	104° +8°	URS	128° -45°	130° +1°
20. dec	101° +23°	118° +32°	177° +24°		217° +76°
25. dec	106° +22°		181° +23°		217° +74°
30. dec	111° +21°		185° +21°

Tabuľka 7 — pracovný zoznam denných meteorických rojov

Hviezdička „*“ v stĺpci „dátum maxima“ znamená, že roj môže mať aj ďalšie maximá spomenuté v texte. Hviezdička v stĺpci „frekvencia“ znamená, že túto frekvenciu roj nemusí dosahovať každý rok. Stĺpec „najlepšie pozorovateľné“ udáva interval (priemerných) miestnych časov, medzi ktorými by štvorprvková anténa namierená nahor pod uhlom 45° prímajúca signál z 30 kW vysielača vzdialeného 1000 km, mala zachytiť aspoň 85% všetkých príhodne orientovaných meteorických stôp pri vhodnej zemepisnej dĺžke. Nezabúdajte, že toto platí len v dňoch okolo maxima a že veľmi záleží na azimutálnej orientácii antény.

roj	obdobie činnosti	dátum	λsol	α	δ	najlepšie pozorovateľné		frekvencia
		maxima				50° SŠ	30° JŠ
Kap/Sagitaridy	13. jan–4. feb	2. feb*	312°5	299°	-15°	11–14	9–14	stredná*
χ Kaprikornidy	29. jan–28. feb	14. feb*	324°7	315°	-24°	10–13	8–15	nízka*
Piscidy (aprílové)	8. apr–29. apr	20. apr	30°3	7°	+07°	7 14	8 13	nízka
δ Piscidy	24. apr–24. apr	24. apr	34°2	11°	+12°	7–14	8–13	nízka
ε Arietidy	24. apr–27. máj	9. máj	48°7	44°	+21°	8–15	10–14	nízka
Arietidy (májové)	4. máj–6. jún	16. máj	55°5	37°	+18°	8–15	9–13	nízka
ο Cetidy	5. máj–2. jún	20. máj	59°3	28°	-04°	7–13	7–13	stredná*
Arietidy	22. máj–2. júl	7. jún*	76°7	44°	+24°	6–14	8–12	vysoká
ζ Perzeidy	20. máj–5. júl	9. jún*	78°6	62°	+23°	7–15	9–13	vysoká
β Tauridy	5. jún–17. júl	28. jún	96°7	86°	+19°	8–15	9–13	stredná
γ Leonidy	14. aug–12. sep	25. aug	152°2	155°	+20°	8–16	10–14	nízka*
Sextantidy	9. sep–9. okt	27. sep*	184°3	152°	00°	6–12	6–13	stredná*

Vysvetlivky

• α, δ: Súradnice rektascenzia a deklinácia radiantu, obvykle v čase maxima. Radianty sa po oblohe pohybujú, pretože Zem sa pohybuje okolo Slnka. Pre noci mimo maxima vyhľadajte posunuté súradnice v tabuľke 6.
• r: Populačný index roja, údaj počítaný z magnitúdovej distribúcie jeho meteorov. r = 2,0 až 2,5 znamená, že meteory sú jasnejšie ako priemer, r >= 3,0 znamená, že meteory sú slabšie ako priemer.
• λ_sol: Dĺžka Slnka, ktorá presne určuje polohu Zeme na obežnej dráhe bez ohľadu na výkyvy kalendára. Všetky hodnoty sú udávané pre ekvinokcium J2000.0.
• v_inf: Atmosférická či zdanlivá rýchlosť meteorov v km/s. Môže dosahovať hodnoty zhruba od 11 km/s (veľmi pomalé) až po 72 km/s (veľmi rýchle). 40 km/s je zhruba priemerná rýchlosť.
• ZHR: Zenitová hodinová frekvencia, čo je číslo, ktoré udáva, koľko meteorov by videl ideálny pozorovateľ na dokonale čistej oblohe s radiantom v zenite za hodinu. Jednotka je meteor za hodinu. Ak aktivita dosahuje danú úroveň kratšie ako hodinu, alebo za zlých podmienok, používa sa menej presná odhadovaná ZHR (EZHR).
• TFC a IFC: doporučené súradnice stredu polí pre fotografiu (IFC) a teleskopické pozorovanie (TFC). β je zemepisná šírka pozorovateľa („<“ znamená „južne od“ a „>“ znamená „severne od“). Pri teleskopickom pozorovaní musia byť pozorované páry polí, so zmenou v polhodinových intervaloch, aby mohli byť určené polohy radiantov. Presné určenie TFC a IFC závisia na polohe pozorovateľa a na výške radiantu nad obzorom. Súradnice TFC sú zároveň doporučené aj pre video pozorovanie.
• Poznámka prekladateľa: kdekoľvek sa v pôvodnom texte používa výraz „still-imaging“, alebo skrátene „imaging“, čo obecne značí akúkoľvek metódu získavania obrazu, používam v preklade výraz „fotografovanie“. Pokiaľ pôvodný text vyslovene hovorí o fotografovaní „photography“, v preklade je to uvedené ako „klasická fotografia“.