IMO Kalendár meteorických rojov 2008

Úvod

zostavil Alastair McBeath

do slovenčiny preložil Tomáš Štec, korektúry Ladislav Bálint

Založené na informáciách z publikácie č. 2, IMO: Handbook for Visual Meteor Observers (príručka pre pozorovateľov meteorov), Jürgen Rendtel, Rainer Arlt, Alastair McBeath, IMO, 1995 doplnenej o poznámky z WGN 34:3 (jún 2006), strany 71–84 a o ÄalÅ¡ie údaje zo spoľahlivých analýz dát. Zvláštne poďakovanie patrí Jeff Brower, David Entwistle, Roberto Gorelli a Jérémie Vaubaillon za hodnotnú diskusiu o viacerých očakávateľných udalostiach v roku 2008.

Vitajte v IMO kalendári meteorických rojov na rok 2008! Od začiatku roka sú maximá silnejších rojov (Kvadrantidy, α Kentauridy, η Akvaridy a δ Akvaridy) vo výhodnej pozícii voči Mesiacu, ale už maximum Perzeíd v auguste sa odohráva na Mesiacom prežiarenej oblohe a maximá Orioníd, Leoníd a Geminíd počas jesene sú na tom eÅ¡te horÅ¡ie. ÄŒasÅ¥ aktivity Drakoníd je ale podobne ako prelom októbra a novembra, kde môžu prekvapiÅ¥ Tauridy, a koniec roka s aktivitou Urzíd na bezmesačnej oblohe. V činnosti budú ale aj slabÅ¡ie roje a v ideálnom prípade by sa malo pozorovanie meteorov vykonávaÅ¥ po celý rok pre sledovanie pravidelných rojov a hľadanie nových. Keďže vieme, že toto je pre väčšinu ľudí nemožné, vydávame od roku 1991 tento kalendár meteorických rojov, ktorý pomáha vybraÅ¥ najcennejÅ¡ie obdobia na pozorovanie.

Srdcom kalendára je pracovný zoznam vizuálnych meteorických rojov (tabuľka 5) ktorý, čo iste oceníte, prekonal v roku 2006 veľké úpravy aby zostal najucelenejším dostupným zoznamom pre vizuálne pozorovanie meteorov. Nezabúdajte ale, že je to stále pracovný zoznam, takže jeho úpravy pokračujú na základe ďalších údajov. Tentokrát bolo zmien vykonaných viac naraz aby sa napravili drobné nepresnosti z minuloročnej (2007) verzie. Pri príprave pozorovania preto používajte túto poslednú verziu, keďže aj údaje o polohe radiantov silných rojov ako Leoníd a Perzeíd boli pozmenené.

Okrem týchto rojov pozorovateľných voľným okom sa vÅ¡ak po celý rok vyskytujú ďalÅ¡ie, slabé, ktoré sa od sporadického pozadia (ktoré môže zahŕňaÅ¥ aj niektoré slabé roje čerstvo vyradené zo zoznamu) dajú odlíšiÅ¥ iba technikou (fotografia, video, radar, alebo teleskopické pozorovanie). ÄŽalÅ¡ie roje majú radiant príliÅ¡ blízko pri Slnku — sú činné počas dňa a teda zachytiteľné iba rádiovým alebo radarovým pozorovaním. Niektoré z nich sú spomenuté v  tabuľke 7 — pracovnom zozname denných rojov.

Cieľom IMO je podpora vÅ¡etkých metód pozorovania, zber dát získavaných na celom svete a prehlbovanie vedomostí o meteorickej aktivite v okolí Zeme (aspoň o Äasti z povrchu zachytiteľnej). NajdôležitejÅ¡ou časÅ¥ou je preto dodržiavanie Å¡tandardov IMO pri pozorovaní (nezávisle na metóde) a tiež pri zasielaní dát prísluÅ¡nému oddeleniu na analýzu. Vďaka početnej pozorovateľskej základni na celom svete, ktorá pre IMO pracuje od roku 1988, sme mohli dosiahnúť súčasný stav, vrátane stále aktualizovaných zoznamov rojov. A nie je to prehnané sebavedomie — naÅ¡e vedomosti o prízemnej meteorickej aktivite sa neustále rozÅ¡irujú len vďaka podpore množstva ľudí.

Je potrebné si uvedomiÅ¥, že aj keď sú v zoznamoch uverejnené časy maxím podľa najlepších dostupných údajov pre väčšinu denných aj nočných rojov, chyba ich určenia môže dosahovaÅ¥ až 1° slnečnej dĺžky (alebo dokonca viac pre denné roje, ktorým sa až donedávna nevenovala dostatočná pozornosÅ¥). Naviac zmeny v meteoroidovom prúde jednotlivých rojov spôsobujú, že minulé návraty len pomáhajú odhadnúť výskyt maxím dokonca aj hlavných rojov. Ak dôjde k zmene niektorých údajov z tohto kalendára počas roka, bude táto zmena uverejnená na internete buď v diskusiách IMO-News, alebo v  dvojmesačníku WGN. Keďže je známe, že častice v meteorickom prúde sa môžu triediÅ¥ podľa veľkosti, maximá pre rôzne metódy pozorovania môžu nastaÅ¥ v rôznych časoch. Pri použití iných ako vizuálnych metód je potrebné tento fakt zohľadniÅ¥, keďže väčšina dát je získaná z vizuálnych pozorovaní.

Nech už pozorujete akokoľvek a odkiaľkoľvek, želáme Vám po vÅ¡etkých stránkach úspeÅ¡ný pracovný rok a veľmi sa tešíme na údaje z VaÅ¡ich pozorovaní. ÄŒistú oblohu!

Antihelionový zdroj

Najväčšou zmenou pri úpravách v roku 2006 bolo vyradenie množstva slabých ekliptikálnych rojov (ako napríklad Virginíd z obdobia február-marec, alebo väčšiny júlových Akvaríd), ktoré dovtedy pripomínaly naháňačku po oblohe. VÅ¡etky tieto roje boli nahradené veľkým, ploÅ¡ným radiantom, ktorého rozmery sú približne α = 30° a δ = 14°, so stredom 12° východne od protislnka na ekliptike. Vzhľadom na polohu dostal tento zdroj názov Antihelionový so skratkou ANT. Zdá sa, že tento popis lepÅ¡ie vystihuje aktivitu tejto časti oblohy ako doterajÅ¡ia skupina slabých a značne premenlivých rojov. Zatiaľ doporučujeme, aby roje α Kaprikorníd (CAP) a hlavne δ Akvaríd (SDA) zostali aj vizuálne rozliÅ¡ované od ANT, takže v pracovnom zozname rojov naďalej zostávajú, aj keď len čas a dostatok pozorovaní nám umožnia rozhodnúť o správnosti tohto rozhodnutia. Počas jesennej aktivity južných a severných Tauríd (STA, NTA) treba pokladaÅ¥ Antihelionový zdroj za nečínný (teda od konca septembra po koniec novembra). Ako pomôcky pozorovateľom sú tu uverejnené: sada máp s polohami radiantov ANT a susedných rojov a Å¡tvrÅ¥ročné zhrnutia aktivity ANT.

Január až marec

Maximum Kvadrantíd začiatkom januára nastáva krátko pred novom a eÅ¡te lepÅ¡ie sú na tom februárové α Kentauridy, aj keď pozorovateľné iba z južnej pologule. Tak isto maximum marcových γ Normíd je vo výhodnej pozícii — Mesiac je v prvej Å¡tvrti. Antihelionový zdroj začína v juhovýchodnej časti Blížencov, potom po väčšinu januára prechádza Rakom aby sa na február presunul do južnej časti Leva a marec strávil v Panne. ZHR by nemali po väčšinu obdobia presahovaÅ¥ 2, aj keď niektoré analýzy naznačujú, že v okolí slnečnej dĺžky 286° – 293° (7.–14. január, nov až prvá Å¡tvrÅ¥) by mohlo nastaÅ¥ slabé maximum so ZHR 2–3. Po väčšinu marca by ZHR mala dosahovaÅ¥ 3. Na prelome januára a februára bolo v posledných rokoch zaznamenaných niekoľko slabých radiantov rýchlych meteorov v oblasti Leva, Panny a Vlasov. Tento rok sa ale ich potenciálne maximá v období 20.–27. januára strácajú na Mesiacom presvietenej oblohe. V tomto období nastávajú nasledovné maximá denných rojov (časy zaokrúhlené na celé hodiny): Kaprikornidy/Sagitaridy 2. február, 3 hodiny UT; χ Kaprikornidy 14. február, 4 hodiny UT. Podľa nedávnych pozorovaní ale môže maximum CAP/SGR nastaÅ¥ kedykoľvek v období od 1. do 4. februára a maximová aktivita χ Kaprikorníd sa zvykne zhruba o deň oneskorovaÅ¥. Oba radianty sú 10°–15° západne od Slnka, takže nie sú vizuálne pozorovateľné ani z južnej pologule.

Kvadrantidy (QUA)

Pre pozorovateľov na severnej pologuli začína rok ideálne: bezmesačným maximom Kvdrantíd. Mesiac je 4 dni pred novom a vychádza až okolo Å¡tvrtej hodiny miestneho času pre stredné šírky. Pre väčšinu severnej pologule je radiant v severnej časti Pastiera cirkumpolárny, ale do dostatočnej výšky nad obzorom vystupuje až po miestnej polnoci a ďalej stúpa až do svitania. Preto najvhodnejšími miestami na pozorovanie sú východné pobrežie severnej Ameriky, západná Európa a severná Afrika. Zaujímavé môžu byÅ¥ pokusy zachytiÅ¥ za súmraku ojedinelé Kvadrantidy z južnej pologule (pri tejto výške radiantu budú meteory mimoriadne dlhé), aj keď o zmysluplnom pozorovaní sa tu nedá uvažovaÅ¥.

Udávaný čas maxima ja založený na najlepÅ¡ie pozorovanom návrate z roku 1992 a rádiových údajov od roku 1996. Maximum je krátke a tak za Å¥ažko predpovedateľného počasia počas zimných nocí je ľahko minuteľné. To je možno aj dôvod udávanej premenlivosti maximovej ZHR, aj keď istá vlastná variabilita sa zrejme tiež vyskytuje. Napríklad maximová ZHR vydržala v roku 1998 po dobu dvoch hodín. Vďaka usporiadavaniu častíc v prúde podľa hmotnosti nastáva maximum slabších meteorov (teda pre rádiové a teleskopické pozorovanie) až 14 hodín pred maximami silnejších (vizuálne, klasická fotografia), takže pozorovatelia by mali sledovaÅ¥ celé obdobie aktivity. V niektorých rokoch po roku 2000 sa objavilo ďalÅ¡ie maximum pozorované rádiovo zhruba 9–12 hodín po hlavnom maxime. V roku 2008 môžeme túto aktivitu pozorovaÅ¥ hlavne z východnej Ázie a severovýchodného Tichého oceánu.

V súčasnosti predpokladáme, že radiant má mimo maxima veľký priemer, pričom v Äase maxima sa zmenÅ¡uje, aj keď to môže byÅ¥ dôsledok veľmi nízkych počtov meteorov mimo maximum. Pre overenie je potrebné pozorovaÅ¥ v celom období aktivity a to hlavne fotograficky a video (ale tiež teleskopicky a so zakresľovaním) v poliach udaných v tabuľke informácií o roji.

α Kentauridy (ACE)

Teoreticky sú α Kentauridy jedným z hlavných letných rojov na južnej pologuli s veľkým pomerom bolidov (meteorov jasnejších ako -3^mag), obvykle so stopou. Maximová ZHR je ale nanajvýš 5 (podľa toho mála dostupných údajov, ktoré máme), aj keď z rokov 1974 a 1980 sú hlásené niekoľkohodinové nárasty aktivity až na 20–30 za hodinu. Podobne ako pri iných rojoch pozorovateľných iba z južnej pologule, máme viac otázok ako odpovedí. V súčastnosti neviem odhadnúť, kedy nastane najbližšie zvýšenie aktivity, takže pozorovatelia by mali byÅ¥ pripravení na vÅ¡etko. Radiant je cirkumpolárny pre väčšinu obývanej časti južnej pologule a je v dostatočnej výške od neskorých večerných hodín. Mesiac je v nove a tak pozorovanie môže ruÅ¡iÅ¥ iba počasie.

γ Normidy (GNO)

γ Normidy sa vzhľadom veľmi podobajú na sporadické meteory, naviac po väčšinu obdobia aktiviy sú ich ZHR prakticky neodlíšiteľné od pozadia. Samotný vrchol aktivity je pomerne ostrý, so ZHR 3–4 a natiahnutý deň až dva na obe strany od času maxima. Aktivita nie je stála, v niektorých rokoch boli pozorované Å¡irÅ¡ie, či menej výrazné maximá. Z tej trochy údajov od roku 1999 vyplýva eÅ¡te možnosÅ¥ existencie krátkeho maxima niekde v rozsahu 10.–17. marca (λ_sol ~ 350°–357°), aj keď najnovÅ¡ie video pozorovania ukazujú v tomto čase inú polohu radiantu. V tomto ohľade treba údaje z tohto kalendára pokladaÅ¥ za aktuálne a správne. Pozorovania majú zmysel po miestnej polnoci, keď sa radiant začína dostávaÅ¥ do dostatočnej výšky nad obzor pre pozorovateľov na južnej pologuli. Bohužial, pre väčšinu severnej pologule radiant nevychádza nad obzor. Roj zúfalo potrebuje pravidelné sledovanie a tohtoročné maximum v Äase pred prvou Å¡tvrÅ¥ou môže byÅ¥ ideálnym začiatkom. Doporučujeme použitie vÅ¡etkých dostupných pozorovacích metód.

Apríl až jún

Aktivita počas týchto mesiacov pozvoľna stúpa až na rozhranie apríla a mája keď sa v mesačnom splne strácajú maximá Lyríd (Medzi 21. aprílom, 21 hodín UT a 22. aprílom, 8 hodín UT, čím bližšie nastane maximum k času 22. apríla, 5 hodín UT, tým budú vyÅ¡Å¡ie frekvencie.) a π Pupíd (pozri nižšie) s nasledované bezmesačnými η Akvaridami začiatkom mája a po nich novým rojom pracovného zoznamu — η Lyridami. Od konca mája a po celý jún sa väčšina aktivity presúva na dennú oblohu s očakávanými maximami Å¡iestich rojov. Aj keď boli výnimočne z južnej pologule pozorované meteory ο Cetíd a Arietíd aj vizuálne, takéto pozorovania nie sú dostatočné pre určenie frekvencií. Pre rádiové pozorovanie sú očakávané časy maxím tieto: aprílové Piscidy 20. apríl, 3 hodiny UT; δ Piscidy 24. apríl, 3 hodiny UT; ε Arietidy 9. máj, 2 hodiny UT; májové Arietidy 16. máj, 3 hodiny UT; ο Cetidy 20. máj, 1 hodina UT; Arietidy 7. jún, 5 hodín UT; ζ Perzeidy 9. jún, 4 hodiny UT; β Tauridy 28. jún, 4 hodiny UT. Väčšinu týchto rojov sa podarilo identifikovaÅ¥ v radarových dátach za posledných 13 rokov, aj keď niekedy bolo rozlíšenie jednotlivých radiantov veľmi náročné pre ich blízkosÅ¥ na oblohe. Zhruba 24. apríla nastáva mierne maximum, ktoré je pravdepodobne spôsobené spoločnou aktivitou prvých troch zo spomínaných rojov. Maximá Arietíd a ζ Perzeíd sa zvyknú zliaÅ¥ do jedinej silnej rádiovej odozvy trvajúcej niekoľko dní v prvej polovici júna. Existujú náznaky, podľa ktorých maximá týchto dvoch rojov nastávajú zhruba o deň neskorÅ¡ie oproti tu uvedenému času. Antihelionový zdroj by mal podľa nových údajov dosahovaÅ¥ ZHR 3–4 v obdobiach do polovice apríla, a potom vždy na prelome mesiacov. Mimo tieto obdobia by nemal dosahovaÅ¥ frekvencie vyÅ¡Å¡ie ako 2–3. Radiant sa postupne posúva z juhovýchodnej časti Panny cez Váhy (apríl), severnú časÅ¥ Å korpióna a južnú Hadonosa v máji a väčšinu júna bude tráviÅ¥ v Strelcovi. Pre pozorovateľov na severnej pologuli sú podmienky na pozorovanie júnových Lyríd (roj momentálne mimo pracovný zoznam, ale potenciálne málo — ak vôbec — aktívny hlavne okolo 15 júna) zlé — Mesiac je krátko pred splnom a je nad obzorom väčšinu noci. Podstatne lepÅ¡ie podmienky pripadnú na júnové Bootidy.

π Pupidy (PPU)

Aj keď Mesiac v tomto roku π Pupidám nepraje, je ich pozorovanie veľmi dôležité. Mladá materská kométa tohto roja — 26P/Grigg-Skjellerup totižto prechádza perihéliom 23. marca, čo je iba mesiac pred najväčším priblížením Zeme k jej dráhe. Aktivita tohto roja bola prvý krát zaznamenaná v roku 1972 s výraznými krátkymi maximami so ZHR okolo 40 v rokoch 1977 a 1982 (v oboch týchto rokoch prechádzala kométa perihéliom). Do roku 1982 nebola aktivita mimo tieto vrcholy nijak výrazná, ale v roku 1983 dosiahla ZHR 13, čo naznačuje, že začalo dochádzaÅ¥ k rozptyľovaniu oblaku častíc po dráhe kométy v zhode s teóriou. Novembrový návrat kométy v roku 2002 nespôsobil žiadne zvýšenie aktivity v apríli 2003, ale tohtoročné tesné stretnutie by mohlo byÅ¥ ďaleko zaujímavejÅ¡ie. Nič nie je zaručené, ale aj negatívne pozorovanie je cenné nehovoriac už o tom, že tento roj bol doteraz sledovaný iba príležitostne (a ďalÅ¡ie krátke maximá tak mohli uniknúť pozornosti) a zasluhuje ďaleko väčšiu pozornosÅ¥. Jérémie Vaubaillon naÅ¡iel tri prúdy častíc, ktoré budú prechádzaÅ¥ v dostatočnej blízkosti k Zemi na to, aby vytvorili nejakú aktivitu. NaneÅ¡Å¥astie očakávame, že pozostávajú prevažne z príliÅ¡ malých častíc na to, aby boli pozorovateľné vizuálne. Jednotlivé prúdy vznikli pri návratoch v rokoch 1937, 1942 a 1947 a Zem by sa s nimi mala stretnúť 22. apríla medzi 22.50–23.20 UT. ZHR jednotlivých zložiek by mali byÅ¥ 10, 4 a 10, ale pravdepodobne len pre rádiové pozorovanie.

π Pupidy sú najlepÅ¡ie pozorovateľné z južnej pologule pred miestnou polnocou, keďže po jednej hodine rannej už radiant zapadá. 23. apríla vychádza Mesiac (krátko po splne) koncom astronomického súmraku (sledované zo stredných južných šírok), takže pozorovacie okno s tmavou oblohou prakticky neexistuje. Sledovanie je vÅ¡ak natoľko významné, že vizuálny pozorovatelia by jednoducho mali sledovaÅ¥ oblohu odvrátený od Mesiaca, ale zas nie príliÅ¡ blízko radiantu. Ak sa predpovedané časy maxím ukážu ako presné, budú maximá 22. apríla najlepÅ¡ie pozorovateľné z východnej Brazílie a ďalej až po východnú Afriku, maximum 23. apríla zas z južného tichomoria, východnej tretiny Austrálie a Nového Zélandu. Zatiaľ bol roj sledovaný vizuálne a rádiovo, ale prevažne pomalé a občas aj jasné meteory sú vhodné aj na fotografovanie. Zatiaľ nemáme ani žiadne video, alebo teleskopické údaje.

η Akvaridy (ETA)

Výrazný a bohatý roj, ktorého materskou kométou je 1P/Halley (podobne ako októbrových Orioníd) pozorovateľný prevažne z rovníkových a južných oblastí, vždy pár hodín pred svitaním. Použiteľné údaje máme za posledné roky aj z oblastí okolo 40° severnej šírky a meteory tohto roja boli pozorované aj z miest ležiacich ďalej na sever. Naviac (ako je to pri rojoch s radiantom hlbÅ¡ie na južnej oblohe) sa ani tomuto roju nedostáva zaslúžená pozornosÅ¥ pozorovateľov. Dlhé čakanie na východ radiantu je odmenené rýchlymi a jasnými meteormi z ktorých väčšina má stopu, naviac vďaka malej výške radiantu nad obzorom sú prevažne veľmi dlhé. (ÄŒo zas ale spôsobuje, že pozorovatelia podhodnocujú ich uhlovú rýchlosÅ¥, na čo si treba dávaÅ¥ obvzlášť pozor.)

Pomerne Å¡iroké maximum, naviac s premenlivým množstvom ďalších vedľajších maxím obvykle nastáva začiatkom mája. Údaje IMO z rokov 1984–2001 ukazujú, že ZHR presahuje 30 od 3. do 10. mája a že frekvencie počas maxima sú premenlivé s 12-ročnou periódou. Najbližšie silné maximá by mali nastaÅ¥ v období 2008–2010 a pokiaľ sme správne odhadli tento Jupiterom spôsobený cyklus, mali by ZHR v roku 2008 prekročiÅ¥ 70. Neočakávane silný návrat Orioníd v roku 2006 priniesol ďalÅ¡iu neistotu, čo čakaÅ¥, a nov Mesiaca 5. mája je najlepÅ¡ia príležitosÅ¥ ako to zistiÅ¥. Analýzy dát z video pozorovaní priniesli menÅ¡iu opravu pohybu radiantu, ale jeho poloha počas maxima ostala nezmenená. VÅ¡etky formy pozorovania nájdu svoje uplatnenie, keď naviac rádiové pozorovanie umožní sledovaÅ¥ tento roj aj zo severnej pologule počas rána — radiant vrcholí okolo 8 hodiny miestneho času.

η Lyridy (ELY)

Táto novinka v pracovnom zozname má pôvod v kométe C/1983 H1 IRAS-Araki-Alcock i keď táto vyzerá iba ako slabý zdroj meteoroidov. Väčšina informácií o roji je založená na fotografiách. Radiant by mal byÅ¥ blízko uvedenej polohy, i keď rôzne pozorovania sa rozchádzajú aj o niekoľko stupňov, napríklad čerstvé video údaje naznačujú skôr polohu okolo α = 290°, δ = +42°. Pre iné ako video pozorovanie je teda doporučené presné zakresľovanie (eÅ¡te radÅ¡ej za použitia ďalekohľadu), aby boli meteory správne odlíšené od sporadického pozadia. Pohyb radiantu zatiaľ nebol zmeraný, ale predpokladá sa rovnobežný s ekliptikou rýchlosÅ¥ou asi 1° za deň. Radiant je vysoko nad obzorom celú noc pre pozorovateľov na severnej pologuli a Mesiac pred prvou Å¡tvrÅ¥ou zapadá pred polnocou v deň maxima a tak by pozorovanie nemal ruÅ¡iÅ¥.

júnové Bootidy (JBO)

Tento roj bol vrátený do pracovného zoznamu po neočakávanom silnom návrate v roku 1998, keď po dobu vyÅ¡e pol dňa boli pozorovateľné ZHR 50–100+. ÄŽalÅ¡ie zvýšenie aktivity s podobnou dĺžkou a ZHR 20–50 bolo pozorované 23. júna 2004, čo je skôr ako bol pôvodne zaznamenaný a udávaný začiatok aktivity. Pri poslednej úprave zoznamu bol preto začiatok roja posunutý, aby prípadná aktivita v tomto období neuÅ¡la pozornosti pozorovateľov. Doporučujeme pozorovateľom aby pokryli celé obdobie činnosti pre prípadné zvýšenia aktivity. Pred rokom 1998 boli zaznamenané tri návraty tohto roja v rokoch 1916, 1921 a 1927, pričom v období 1928–1997 bola aktivita roja prakticky nulová, takže sa dalo predpokladaÅ¥, že tento meteorický prúd už Zem nestretáva. Až najnovÅ¡ie teoretické modely nám pomáhajú pochopiÅ¥ dynamiku prúdu. Dráha materskej kométy 7P/Pons-Winnecke sa približuje k Zemskej na 0,24 AU. Kométa prechádzala perihéliom v roku 2002 (najbližšie 26. septembra tohto roku), takže je zrejmé, že zvýšenia aktivity v rokoch 1998 a 2004 boli spôsobené materiálom vyvrhnutým z kométy dávnejÅ¡ie, ktorý obieha po mierne inej dráhe. Tento materiál pochádza pravdepodobne z návratov kométy v priebehu 19. storočia. Aj keď v Äase písania tohto kalendára neboli dostupné žiadne údaje o prípadnej aktivite v roku 2008, Mesiac v poslednej Å¡tvrti, ktorý vychádza po miestnej polnoci, nepredstavuje v porovnaní s dĺžkou noci žiaden väčší problém. Radiant je nad obzorom po celú noc pre väčšinu severnej pologule, najvýhodnejÅ¡ie pozorovacie podmienky majú miesta v stredných severných zemepisných šírkach. Je doporučené pozorovaÅ¥ akoukoľvek metódou.

Júl až september

Keďže sa v poslednej veľkej analýze údajov nepodarilo objaviÅ¥ stopy Pegasíd a júlových Fénicíd, boli tieto dva roje vyradené z pracovného zoznamu a tak po väčšinu júla ostal aktívny iba antihelionový zdroj. Radiant sa presúva z východnej časti Strelca do severnej časti Kozorožca a juhozápadného Vodnára. Výsledky ale naznačujú, že so ZHR <2 po väčšinu mesiaca (okrem pár prvých dní), nie je ani tento zdroj nijak výrazný. Frekvencie mierne stúpajú koncom júla a na začiatku Augusta (ZHR 2–3), ale ani táto aktivita by nemala brániÅ¥ rozlíšeniu maxima α Kaprikorníd (ktorých maximum nebude ruÅ¡ené Mesiacom), ktorých radiant sa s antihelionovým prekrýva.

Roje južných δ Akvaríd a Piscis Austriníd by naďalej mali zostaÅ¥ oddelene pozorovateľné od antihelionového zdroja (SDA pre ich vysokú aktivitu, DAU pre vzdialenosÅ¥ radiantu) a dobre odlíšiteľné hlavne z južnej pologule. V okolí maxima Perzeíd (Mesiac pred splnom) by už aktivita ANT mala byÅ¥ späť na hodnote <2, kým radiant sa presúva z Vodnára až do Rýb v čase maxima α Aurigíd na prelome mesiacov. NajhorÅ¡ie dopadnú toto leto κ Cygnidy, ktorých maximum nastáva 17. augusta, čo je deň po splne.

Septembrové Perzeidy (ktoré vznikli odčlenením z δ Aurigíd) a samotné δ Aurigidy po novom rozliÅ¡ujeme, aj keď ich radianty vytvárajú na oblohe jednu súvislú stopu. Ich maximá by mali byÅ¥ zachytiteľné v priebehu septembra. Po väčšinu mesiaca sa antihelionový radiant nachádza v Rybách s frekvenciami 2–3. Nezabúdajte ale, že od 25. septembra pokladáme ANT za neaktívny, keďže do činnosti vstupujú obe vetvy Tauríd, ktoré sa postarajú o ekliptikálnu aktivitu až do konca novembra.

Pre denné rádiové pozorovanie aktivita oproti minulému obdobiu klesá. Očakávame maximá γ Leoníd (25. augusta, 4 hodiny UT, aj keď nedávne pozorovania nenaÅ¡li žiadnu aktivitu) a Sextantíd, ktoré sú pozorovateľné aj vizuálne. Ich maximum sa očakáva 27. septembra okolo 4 hodiny UT, ale môže nastaÅ¥ aj o deň skôr. V roku 1999 bol zaznamenaný silný návrat na λ ~ 186°, čo zodpovedá 28. septembru 2008 a v roku 2002 nebola v Äase maxima 27. septembra zaznamenaná zvýšená aktivita, kým 29.–30. áno. Naviac je možné, že viacero slabých maxím na začiatku októbra stále spôsobuje tento roj. Nov Mesiaca uľahčuje chytanie prípadných Sextantíd, ktorých radiant vychádza asi hodinu pred svitaním pre obe pologule.

Piscis Austrinidy (PAU)

O Piscis Austrinidách toho vieme z dostupných údajov veľmi málo. Väčšina údajov o roji je prinajmenÅ¡om neistá, ZHR je pravdepodobne mierne nadhodnotená. Tento stav je dôsledkom enormného množstva údajov z leta na severnej pologuli v porovnaní s Ãºdajmi dostupnými zo zimy na pologuli južnej. Keďže roj pozostáva hlavne zo slabých meteorov (podobne ako blízke SDA a ANT), je najvhodnejÅ¡ou metódou pozorovania teleskopické. Podobne ako pre ostatné roje s maximom koncom júla, je tento rok na pozorovanie PAU vhodný vďaka blízkosti novu Mesiaca.

južné δ Akvaridy (SDA)

Jednou z najväčších zmien v pracovnom zozname rojov bolo zruÅ¡enie v analýzach nových údajov samostatne neidentifikovateľných rojov NDA, NIA a SIA (severné δ a severné a južné ι Akvaridy) a presunutie ich aktivity pod kompetencie antihelionového zdroja. Tento krok veľmi zjednoduÅ¡il prácu hlavne vizuálnym pozorovateľom, keďže vyčistil časÅ¥ oblohy s prakticky nerozlíšiteľnými radiantami v oblasti Vodnára a Kozorožca. Podobne ako PAU a ANT, sú SDA tvorené prevažne slabšími meteormi, takže sú vhodným cieľom pre teleskopické pozorovanie. Dostatok jasnejších kusov vÅ¡ak stačí na to, aby aj vizuálne a fotografické pozorovanie mali zmysel a to hlavne z južnejších oblastí. Rádiové pozorovanie môže samozrejme tiež zaznamenaÅ¥ SDA a tento roj už niekoľko krát vyprodukoval prekvapujúco silnú rádiovú odozvu. Je doporučené presné vizuálne zakresľovanie, aby sa podarilo rozlíšiÅ¥ meteory od PAU, CAP a ANT. Radiant je nad obzorom po väčšinu bezmesačnej nocí. Treba predpokladaÅ¥ Å¡iroké maximum aj keď tu presne udaný čas by mohol naznačiÅ¥ opak. Vyrovnaná aktivita je očakávateľná po celý čas 27.–29. júla. Predpokladalo sa, že aktivita tohto roja sa s Äasom mení, aj keď žiadne náznaky týchto zmien sme v posledných údajoch nenaÅ¡li.

α Kaprikornidy (CAP)

α Kaprikornidy boli podobne ako SDA objavené vizuálne už dávno a podobne prežili medzi ostatnými slabými rojmi, ktorých výskyt sa v oblasti Kozorožca a Vodnára predpokladal. ÄŒi sú CAP vizuálne odlíšiteľné od antihelionového radiantu, s ktorým sa čiastočne prekrývajú nie je eÅ¡te úplne jasné. V ich prospech hovorí charakteristika Kaprikorníd ako veľmi pomalých, často mimoriadne jasných (nezriedka bolidov), čím sa stávajú skoro najlepÅ¡ou show na oblohe. Európsky pozorovatelia hlásili v roku 1995 mierne zvýšenie aktivity na ZHR ~ 10. Nedávne pozorovania ukazujú, že maximum môže pokračovaÅ¥ po dobu ďalÅ¡ieho dňa, čiže celý čas 29.–30. júla.

Perzeidy (PER)

Perzeidy boli jedným z najvzruÅ¡ujúcejších rojov v devädesiatych rokoch minulého storočia, keď dosahovali v novom maxime EZHR 400+ v rokoch 1991 a 1992. Frekvencie tohto maxima pomaly klesali ku 100–120 koncom storočia až po rok 2000, keď sa vôbec neobjavilo. Tento vývoj nebol neočakávaný, keďže zvýšenie aktivity a toto maximum (prvý krát pozorované v roku 1988) boli spojené s prechodom materskej kométy roja 109P/Swift-Tuttle perihéliom v roku 1992. Keďže obežná doba kométy je 130 rokov, v súčastnosti sa vzdiaľuje do okrajových častí Slnečnej sústavy a tak sa podľa teórie aj znižuje pravdepodobnosÅ¥ podobných maxím a ich intenzita. Podľa niektorých predpovedí sa malo toto skoré maximum znovu zjaviÅ¥ v období 2004–2006. A skutočne, v roku 2004 bolo blízko jeho časovej polohy zaznamenané krátke výrazné maximum. Rok 2005 ale nepriniesol žiadne zvýšenie frekvencií a návrat v roku 2006 bol iba málo pozorovný pre nepriaznivú fázu Mesiaca.

Na základe údajov z obdobia 1991–1999 bol vyvodený priemerný ročný posun „starého“ maxima s hodnotou +0°05 v dĺžke Slnka, čo v roku 2008 zodpovedá 12. augustu, 16.40 UT (λ_sol = 140°21), čo je niekoľko hodín po „tradičnom“ maxime (uvedené v tabuľke), ktoré bolo zatiaľ zaznamenané pri každom návrate. Tretie maximum, ktoré od roku 1999 nebolo pozorované, nastane (ak) 12. augusta, 21.30 UT (λ_sol = 140°4). Podľa posledných pozorovaní je očakávateľné iba „tradičné“ maximum, ale pozorovatelia by si mali byÅ¥ vedomí aj týchto ďalších možných časov, aby podľa nich mohli naplánovaÅ¥ pozorovanie.

Dorastajúci Mesiac zapadá medzi miestnou polnocou a 01.30 v noci 12.–13. augusta pre stredné severné zemepisné šírky, ktoré sú najlepÅ¡ie umiestnené na sledovanie roja (z miest ďalej na sever zapadá Mesiac eÅ¡te skôr). Ostáva tak čas na pozorovanie do svitania. Z týchto miest je radiant spoľahlivo nad obzorom od 22–23 hodín miestneho času a stúpa po celú noc. „Tradičné“ maximum má najlepÅ¡ie pozorovacie podmienky v severnom tichomorí, zahŕňajúc najzápadnejÅ¡ie časti severnej Ameriky, rovnako ako najvýchodnejÅ¡ie časti Japonska a Číny.

Na pozorovanie sú vhodné vÅ¡etky metódy. Napríklad video pozorovania z poslednej doby pomohli spresniÅ¥ polohu radiantu a potvrdili, že domnelý zložitý tvar radiantu je takmer isto iba domnelý. Jedinou nevýhodou tohto roja je nemožnosÅ¥ ho pozorovaÅ¥ z južnej pologule.

komplex Aurigidy–Perzeidy

α Aurigidy (AUR)

septembrové Perzeidy (SPE)

δ Aurigidy (DAU)

Tieto výlučne severné roje sú súčasÅ¥ou skupiny nedostatočne pozorovaných rojov s radiantmi v oblasti Barana, Perzea, Kasiopei a Povozníka aktívnych od konca augusta až po október. Nezávisle na sebe, Britskí a Talianskí pozorovatelia hlásili v roku 1997 možný nový radiant v Baranovi s aktivitou koncom augusta. ÄŽalší výskum využívajúci údaje od roku 1986 ukázal, že ide prinajmenÅ¡om o tri samostatné každoročne sa opakujúce roje, pričom najsilnejším z nich (i keď nevýrazne) sú α Aurigidy. ZvyÅ¡né dva sú septembrové Perzeidy a δ Aurigidy.

α Aurigidy boli zdrojom niekoľkých krátkych a neočakávaných zvýšení aktivity s EZHR 30–40 v rokoch 1935, 1986 a 1994. ÄŽalÅ¡ie podobné maximá mohli ale uniknúť, keďže sa tomuto roju nevenovala až donedávna pozornosÅ¥. Ostatne maximá z rokov 1986 a 1994 sledovali celkovo iba traja pozorovatelia! Očakávané väčšie zvýšenie aktivity v roku 2007 (naneÅ¡Å¥astie na Mesiacom prežiarenej oblohe) malo nastaÅ¥ až po napísaní tohto kalendára. Jeho výskyt, či práve naopak neexistencia vÅ¡ak budú maÅ¥ dôsledky na predpovedanie budúcich návratov. VÅ¡etky tri radianty stúpajú do dostatočnej výšky nad obzor okolo 23–00 hodín miestneho času a podmienky na pozorovanie α Aurigíd sú tento rok mimoriadne priaznivé, s novom deň pred maximom.

Septembrové Perzeidy sa doteraz volali δ Aurigidy. V novom pracovnom zozname rojov je tento rozdelený do dvoch, s Äasom delenia pri najnižších ZHR oboch. Konečné rozhodnutie o rozdelení týchto rojov padlo až pri uvážení dát získaných viacstaničným fotografickým pozorovaním. Pri pozorovaní by ste mali tieto dva roje rozliÅ¡ovaÅ¥. Maximum 9. septembra nastáva v okolí prvej Å¡tvrte a Mesiac teda zapadá zhruba v rovnakom čase ako v akom sa radiant dostáva dostatočne vysoko nad obzor (23–00 hodín miestneho času pre stredné severné zemepisné šírky).

Najmenej aktívnou časÅ¥ou tohto jesenného balíčka sú δ Aurigidy, ktorých maximum nastáva kdesi medzi λ_sol = 181°–191° (23. september–3. október), pričom stred tohto intervalu (28. september) pripadá skoro presne na nov. Úvodné fázy tohto maximového obdobia ale budú ruÅ¡ené Mesiacom v poslednej Å¡tvrti, ktorý podobne ako radiant bude vychádzaÅ¥ vyÅ¡Å¡ie nad obzor po miestnej polnoci.

Za najcennejÅ¡ie budeme pokladaÅ¥ údaje získané teleskopickým pozorovaním, ktorým bude možné rozlíšiÅ¥ vÅ¡etky radianty v oblasti (a prípadne aj teleskopické β Kasiopeidy), ale ani fotografie, videonahrávky a zakresľovanie nie sú zbytočné.

Október až december

Väčšina silných rojov sa stráca v mesačnom svite, čím je postarané o slabší záver roka. Aj keď ploché maximum δ Aurigíd môže pokračovaÅ¥ aj začiatkom októbra, aktivita antihelionového zdroja končí so začiatkom aktivity Tauríd, aby sa zas koncom novembra objavila vo východnej časti Býka. Väčšinu decembra potom tento radiant trávi v Blížencoch s očakávanou ZHR < 2. Takto nízka aktivita ale môže byÅ¥ spôsobená blízkym silným radiantom Geminíd a podobne blízkym radiantom slabších Monocerotíd.

Európski pozorovatelia hlásili v rokoch 2005 a 2006 v noci 5.–6. októbra neočakávanú aktivitu v oblasti chvosta Draka, na hraniciach Draka a Vlasov Bereniky. V roku 2005 bola zaznamenaná iba veľmi slabá rádiová odozva a žiadna vizuálna aktivita. Kalendár bol napísaný pred možným návratom aktivity v roku 2007, ale podmienky v roku 2008 sú výhodné na pátranie po prípadnej aktivite. Aktivita v rokoch 2005–2006 nastala v rozsahu λ_sol = 192°55–192°64, čo v roku 2008 zodpovedá 5. októbru, 13.15–15.30 UT. Radiant sa nachádza na súradniciach α ~ 165°, δ ~ +78°. Meteory majú geocentrickú rýchlosÅ¥ 45–50 km/s. Ak nastane návrat v predpokladanom čase, budú najlepÅ¡ie pozorovacie podmienky v oblasti strednej Ázie až najzápadnejších častí severnej Ameriky. Pozorovanie bude Mesiac pred prvou Å¡tvrÅ¥ou ruÅ¡iÅ¥ iba minimálne.

Začiatkom októbra sú síce eÅ¡te prípadné Drakonidy na bezmesačnej oblohe, ale slabÅ¡ie ε Geminidy (maximum 18. októbra) a jeden z hlavných rojov — Orionidy (maximum v noci z 20. na 21. októbra) sú krátko po splne s Mesiacom nad obzorom v rovnakej dobe ako radianty. V náväznosti na nepredpokladane silný návrat Orioníd v roku 2006, kde ZHR dosiahli 50–60 v maxime, naviac s vysokým počtom jasných meteorov a fakt, že sa roj môže blížiÅ¥ k maximu 12–ročnej periódy (rovnako ako η Akvaridy) bude maÅ¥ pozorovanie cenu aj za takto zlých podmienok, obvzlášť ak sa zvýšenie aktivity zas prejaví. Nový, veľmi slabý roj Leo Minoríd je Mesiacom ruÅ¡ený menej a nov koncom októbra vytvára perfektné podmienky na sledovanie prípadnej spÅ•Å¡ky Tauríd.

Leonidy by tento rok mali maÅ¥ bežné maximum, časovo blízko „tradičnej“ polohy prúdu (17. november, 9 hodín UT). Mikhail Maslov určil ďalÅ¡ie potenciálne maximum na 17. novembra, 00.22 UT (pozri WGN 35:1, 2006, strana 7) so ZHR dosahujúcou 130 a nadpriemernou jasnosÅ¥ou meteorov. NaneÅ¡Å¥astie sa viacero jeho predpovedí pre Leonidy v rokoch 2001–2006 líšilo od pozorovanej aktivity a tak presnosÅ¥ tejto predpovede nie je známa. Jérémie Vaubaillon naÅ¡iel ďalÅ¡ie dva prúdy s ktorými sa Zem môže stretnúť a to prúd z návratu kométy v roku 1466 (17. november, 01.32 UT, ZHR okolo 50, pravdepodobnejÅ¡ie vÅ¡ak v rozsahu 25–100) a prúd z roku 1932 (18. november, 21.38 UT, ZHR pravdepodobne do 20). Sledovanie v ktoromkoľvek z týchto časov bude náročné a silne ruÅ¡ené Mesiacom, ale o to cennejÅ¡ie.

Maximum α Monocerotíd koncom novembra už nastane po poslednej Å¡tvrti, za to Fénicídy v decembri (pravdepodobné maximum 6 decembra, 03 hodiny UT) sú podobne ako prípadná vyÅ¡Å¡ia aktivita Pupíd-Velíd ruÅ¡ené jasným Mesiacom. SlabÅ¡ie Monocerotidy len tak tak unikajú dorastajúcemu Mesiacu, ale σ Hydridy (11. december) a Geminidy (13. december, 23–02 hodín UT) sú už príliÅ¡ blízko splnu. V prípade jasnej oblohy môže byÅ¥ pozorovanie maxima Geminíd stále zaujímavé, aj keď za týchto podmienok bez väčšieho vedeckého významu. Rok končí lepšími podmienkami pre Koma Berenicidy a Urzidy.

Drakonidy (GIA)

Drakonidy sú periodickým rojom, ktorý v minulom storočí dvakrát prekvapil dažďom (v rokoch 1933 a 1946). Frekvencie inak kolíšu v rozsahu 20–500+ meteorov za hodinu. Väčšina zvýšení aktivity pripadla na roky, keď materská kométa roja 21P/Giacobini-Zinner prechádzala perihéliom. Jej súčasná obežná doba je 6,6 roka a perihéliom posledne preÅ¡la v júli 2005. V októbri 2005 sme mohli pozorovaÅ¥ neočakávané zvýšenie aktivity blízko stanoveného križovania vlákna λ_sol = 195°40–195°44 spôsobené pravdepodobne materiálom z roku 1946. Vizuálna ZHR dosiahla 35, ale rádiová sa vyÅ¡plhala až ku 150. Bežné maximum sa na rádiovom zazname tiež objavilo, aj keď iba nevýraznou stopou. Zvýšenia aktivity v posledných rokoch nastali medzi λ_sol = 195°75 (maximum v roku 1998, EZHR ~ 700; zodpovedá 8. októbru 2008, 02.40 UT), cez prechod dráhou (uvedený v tabuľke) po λ_sol = 195°63–195°76 (z roku 1999, ZHR ~ 10; zodpovedá 8. októbru 2008, 16.00–19.30 UT). Pre väčšiu časÅ¥ severnej pologule je radiant cirkumpolárny, najvyÅ¡Å¡iu výšku nad obzorom vÅ¡ak dosahuje po zotmení a pred svitaním. Keďže Mesiac po splne vychádza medzi 21. a 23. hodinou miestneho času pre noc 7.–8. a medzi 23. a polnocou o deň neskôr, má najväčší zmysel pozorovanie vo večerných hodinách. Drakonidy (pokiaľ budú aktívne), sú známe hlavne svojou mimoriadne nízkou rýchlosÅ¥ou, čo ich pomáha odlíšiÅ¥ od sporadických meteorov v rovnakom smere.

Leo Minoridy (LMI)

Druhý z novo pridaných rojov do pracovného zoznamu. Jeho vizuálna ZHR sa pohybuje tesne v okolí hranice možnosti vizuálneho rozlíšenia. Veľmi nízke frekvencie vÅ¡ak môžu byÅ¥ spôsobené zanedbávaním tohto roja vo veľkej väčšine koncooktóbrových pozorovaní. Fotografické údaje zaznamenali existenciu radiantu blízko predpokladanej polohy, naneÅ¡Å¥astie vÅ¡ak neexistuje dostatok vizuálnych záznamov na určenie obdobia aktivity, či času maxima. Tu uvedené údaje sú najlepÅ¡ie dostupné odhady. Radiant je pozorovateľný iba zo severnej pologule a vychádza okolo miestnej polnoci. Mesiac po poslednej Å¡tvrti vychádza medzi prvou a druhou hodinou rannou v deň predpokladaného maxima, ale nemal by predstavovaÅ¥ výrazný problém. Dôrazne doporučujeme teleskopické, alebo fotografické pozorovanie.

Tauridy

južné Tauridy (STA)

severné Tauridy (NTA)

Tieto dva roje patria do skupiny spájanej s kométou 2P/Encke. Ich vzájomné rozlíšenie je najjednoduchÅ¡ie pri pozornom vizuálnom alebo teleskopickom zakresľovaní, alebo pri fotografovaní, keďže radianty sú veľké (na správne priradenie k roju treba predpokladaÅ¥ veľkosÅ¥ každého z nich ako 20°×10° (α×δ) okolo stredu pre daný deň). Spoločná aktivita tejto dvojice mnohonásobne prevyÅ¡uje bežnú aktivitu antihelionového zdroja a preto ho pokladáme počas činnosti Tauríd za nečinný.

Pomerne nízka rýchlosÅ¥ a častá vysoká jasnosÅ¥ robia z Tauríd ideálny cieľ pre klasickú fotografiu. Zároveň vďaka primerane vysokej (nízkej) a stabilnej frekvencii sú vhodné aj na zácvik zakresľovateľov. Spoločná aktivita oboch rojov vytvára v novembri asi desaÅ¥dňové, veľmi ploché, maximum. Naviac sú Tauridy známe pomerne častým výskytom mimoriadne jasných bolidov, aj keď nie každý rok.

David Asher predpokladá, že obdobia so zvýšeným množstvom bolidov sú dôsledkom stretnutia Zeme s oblakom väčších častíc v meteorickom vlákne, naviac určil možné stretnutia s ním na roky 1995, 1998 a 2005. V roku 1995 sme zaznamenali vysoký počet veľmi jasných Tauríd od konca októbra až po polovicu novembra. V roku 1998 dosiahla ZHR Tauríd už koncom októbra úroveň typickú pre maximum, naviac so zvýšeným výskytom jasných meteorov. Návrat Tauríd v roku 2005 bol zatiaľ najkrajší a zároveň najlepÅ¡ie dokumentovaný. Spoločná ZHR sa udržala na hodnotách 10–15 medzi 29. októbrom a 10. novembrom, naviac s veľkým počtom bolidov (často mimoriadne jasných). ÄŽalší návrat tohto balíka je predpovedaný práve na rok 2008 a do karát pozorovateľom nahráva aj nov na konci októbra. VÅ¡etci pozorovatelia by sa mali zapojiÅ¥ do pozorovania činnosti (aj keď netreba zabúdaÅ¥, že v meteorárskej astronómii si nikdy nie sme úplne istí).

Maximum južných Tauríd nastáva počas prvej Å¡tvrte, takže Mesiac eÅ¡te nepredstavuje výraznejÅ¡ie ruÅ¡enie. HorÅ¡ie sú na tom severné Tauridy, ktorých maximum je deň pred splnom a tak tento rok nie je práve najlepší na jeho priame pozorovanie. Vzhľadom na polohu radiantov na ekliptike sú Tauridy dobre pozorovateľné z oboch pologúľ, aj keď pozorovatelia na tej severnej majú výhodu v dostatočnej výške radiantov nad obzorom po celú noc, kdežto tí na južnej majú stále aspoň 3–5 hodinové okno okolo miestnej polnoci s Býkom nad obzorom.

α Monocerotidy (AMO)

Tento roj vie prekvapiÅ¥! K poslednému náhlemu zvýšeniu aktivity doÅ¡lo v roku 1995, keď najvyÅ¡Å¡ia EZHR 420 trvala asi 5 minút a celá aktivita asi pol hodinu. Pozorovali ho viacerí pozorovatelia z celej Európy a vďaka tomu sme mohli spresniÅ¥ údaje o roji. Keďže sme predpokladali 10-ročnú periódu medzi takýmito zvýšeniami aktivity, vÅ¡etci napäto očakávali α Monocerotidy v roku 2005 aj napriek nepriaznivej fáze Mesiaca. Žiadna zvýšená aktivita vÅ¡ak nebola zaznamenaná a tak nám neostáva iné, ako dúfaÅ¥, že je to práve tento (ďalší, eÅ¡te ďalší …) rok, keď sa znova zjaví a podľa toho sa aj správaÅ¥. Kôli extrémne krátkemu trvaniu týchto spÅ•Å¡ok by sme mali pri pozorovaní obmädziÅ¥ prestávky na minimum. Mesiac je 21. novembra po poslednej Å¡tvrti a vychádzajúc medzi polnocou a jednou hodinou miestneho času bude mierne ruÅ¡iÅ¥ pozorovanie, keďže radiant vystupuje dostatočne vysoko nad obzor okolo 23. hodiny. Pokiaľ je odhadnutý čas maxima správny, najlepÅ¡ie podmienky budú maÅ¥ pozorovatelia v svernej a strednej Amerike.

Monocerotidy (MON)

Tento roj dosahuje iba veľmi nízke frekvencie a tak na jeho rozlíšenie treba veľmi presne zakresľovaÅ¥, alebo radÅ¡ej pre obvykle nízku jasnosÅ¥ meteorov, pozorovaÅ¥ teleskopicky alebo video. Údaje o roji (vrátane polohy radiantu) sú prinajmenÅ¡om neisté, z dostupých údajov vyplýva nevýrazné maximum približne v tu udanom čase. Dostupné teleskopické pozorovania zas ukazujú na neskorÅ¡ie maximum (λ_sol = 264°, 15. december 2008, radiant na α = 117°, δ=+20°). Pri tu udávanom maxime 8. decembra zapadá Mesiac po prvej Å¡tvrti okolo druhej hodiny miestneho času, radiant kulminuje okolo 01.30 a nad obzorom je celú noc. AvÅ¡ak maximum v neskorÅ¡ej polohe 15. decembra nastáva iba tri dni po splne.

Urzidy (URS)

Nedostatočne pozorovaný roj, ktorý za posledných 70 rokov predviedol minimálne dve výraznejÅ¡ie zvýšenia aktivity (1945 a 1986) a niekoľko menších (posledné 1988, 1994, 2000 a 2006 — ZHR dosahovali 30 po dobu asi dvoch hodín). ÄŽalÅ¡ie zvýšenia aktivity mohli ujsÅ¥ naÅ¡ej pozornosti, či už pre zlé počasie, alebo pre obecne malý počet pozorujúcich ľudí. Vhodné je zapojiÅ¥ vÅ¡etky dostupné metódy pozorovania, pretože i keď meteory tohto roja sú prevažne slabé, obecne sú naÅ¡e informácie nedostatočné na vytváranie akýchkoľvek prehlásení v tejto oblasti. Napríklad rádiové maximum v roku 1996 nastalo na λ_sol = 270°8, čo by zodpovedalo trochu neskorÅ¡iemu maximu v roku 2008 (cca 10 UT, 22. decembra). V roku 2000 zas bola videom zaznamenaná prekvapujúco vysoká EZHR okolo 90 na λ_sol = 270°78 (v roku 2008 zhruba pol hodinu pred predchádzajúcim). Vizuálne boli v tom čase ZHR okolo 30. ÄŒi prechod materskej kométy 8P/Tuttle perihéliom 26. januára bude znamenaÅ¥ nejaké zvýšenie frekvencie v decembri nie je jasné, keďže zatiaľ nebol pozorovaný takýto vzÅ¥ah. Radiant je pre väčšinu severnej pologule cirkumpolárny (čiže pre väčšinu južnej vôbec nevychádza nad obzor) a kulminuje po polnoci. Mesiac po poslednej Å¡tvrti nebude za týchto podmienok prakticky vôbec ruÅ¡iÅ¥ pozorovanie. Pokiaľ maximum nastane v ktoromkoľvek zo spomínaných časov, najlepÅ¡ie pozorovacie podmienky budú zo západu severnej Ameriky cez celé severné tichomorie až do východnej Ázie vrátane Japonska a Číny.

Koma Berenicidy (COM)

Jednou z Äalších výhod úprav pracovného zoznamu boli aj zmeny údajov o tomto roji. Roj bol potvrdený ako síce slabý, ale za to dlho aktívny, i keď časti aktivity po konci Kvadrantíd sa málokedy venovala pozornosÅ¥. Aj dátum maxima sa posunul zhruba o desaÅ¥ dní na koniec decembra — tak ako je to uvedené v tabuľke vyÅ¡Å¡ie.

Poloha a pohyb radiantu boli spochybnené potom, čo jedno jednostaničné video pozorovanie ukázalo radiant aj s jeho pohybom asi 15°stupňov od polohy udávanej v pracovnom zozname. Tento radiant je v mapke zakreslený ako „possible COM“ (možné COM). Doporučujeme pri pozorovaní v roku 2008 vychádzaÅ¥ z polohy radiantu udanej v pracovnom zozname a meteory z polohy „možného“ radiantu zaznamenávaÅ¥ samostatne.

V roku 2006 ohlásili Å panielskí video pozorovatelia zvýšenú aktivitu COM v noci z 24. na 25. decembra s EZHR 60, ale túto aktivitu nepotvrdili ani súbežne pozorujúci Taliani, ani rádiové pozorovanie. Táto aktivita vÅ¡ak mala radiant v „starej“ polohe a tak nová vyplývajúca z iného pozorovania môže patriÅ¥ inému roju skôr ako zatúlaným Koma Berenicidám.

Množstvo informácii o tomto roji je stále nízke a keďže je z južnej pologule nepozorovateľný, musia pozorovatelia na severnej čeliÅ¥ zime. Radiant je v dostatočnej výške nad obzorom od miestnej polnoci a v okolí maxima je tento rok Mesiac v nove — čo viac si priaÅ¥.

Tabuľky

Tabuľka 1 — priemery radiantov

Optimálne priemery radiantov na priradzovanie meteorov k slabším rojom ako funkcia vzdialenosti D meteoru od radiantu.

Tieto veľkosti radiantov platia pre vÅ¡etky roje okrem antihelionového zdroja a Tauríd, ktoré majú plochy radiantu podstatne väčšie a eliptické. Pre každú z vetiev Tauríd platí priemer radiantu 20° v rektascenzii a 10° v deklinácii, pre antihelionový 30° v rektascenzii a 15° v deklinácii.

To, že dráha meteoru pretína radiant ale nie je jedinou podmienkou na priradenie k roju. Uhlová rýchlosÅ¥ meteorov by mala dosiahnuÅ¥ tú, ktorú od tohto roja očakávame na základe jeho geocentrickej rýchlosti. Odhad uhlovej rýchlosti by mal byÅ¥ robený v stupňoch za sekundu (°/s). Aby ste ju určili, nechajte meteor, ktorý ste videli, letieÅ¥ eÅ¡te raz, ale len ako predstavu a po dobu jednej sekundy. Odhadnite akú dlhú dráhu preÅ¡iel a to je jeho uhlová rýchlosÅ¥. Normálne sú uhlové rýchlosti v rozsahu 3°/s až 25°/s. Dovolená chyba je uvedená v tabuľke 2.

Tabuľka 2 — povolená chyba určenia uhlovej rýchlosti

Ak nájdete v zákresoch meteor, ktorý prechádza radiantom podľa tabuľky 1, skontrolujte jeho uhlovú rýchlosÅ¥. V tabuľke 3 sú uhlové rýchlosti pre niekoľko geocentrických rýchlostí. Geocentrickú rýchlosÅ¥ daného roja môžete nájsÅ¥ v tabuľke 5.

Tabuľka 3 — uhlové rýchlosti

Uhlová rýchlosÅ¥ ako funkcia vzdialenosti od radiantu (D) a výšky meteoru nad obzorom (h) pre tri rôzne geocentrické rýchlosti (v). VÅ¡etky uhlové rýchlosti sú v °/s.

Tabuľka 4 — fázy Mesiaca na rok 2008

Tabľka 5 — pracovný zoznam vizuálnych meteorických rojov

Údaje v tejto tabuľke sú zostavené na základe informácií dostupných v máji 2007, pričom udávané časy maxím sú platné len pre rok 2008. Okrem antihelionového zdroja sú vÅ¡etky roje zoradené podľa dĺžky Slnka v Äase maxima. Hviezdička „*“ v stĺpci roja znamená, že roj môže maÅ¥ aj ďalÅ¡ie maximá spomenuté v texte vyÅ¡Å¡ie. ÄŒas maxima pre Pupidy-Velidy v zátvorkách má zmysel len ako referenčný dátum pre polohu radiantu, skutočné maximum môže nastaÅ¥ inokedy. V tabuľke sú uvedené najlepÅ¡ie dostupné odhady ZHR okrem rojov pri ktorých sa predpokladá periodicita ZHR. Tie sú označené skratkou „var“, tj. variabilné, premenlivé pri ktorých je značná neistota v tom, aké maximové frekvencie očakávaÅ¥. Odhad ZHR založený na teoretickom modeli pre tento rok je označený hviezdičkou.

Tabuľka 6 — polohy radiantov počas roka v α a δ

Tabuľka 7 — pracovný zoznam denných meteorických rojov

Hviezdička „*“ v stĺpci „dátum maxima“ znamená, že roj môže maÅ¥ aj ďalÅ¡ie maximá spomenuté v texte. Hviezdička v stĺpci „frekvencia“ znamená, že túto frekvenciu roj nemusí dosahovaÅ¥ každý rok. Stĺpec „najlepÅ¡ie pozorovateľné“ udáva interval (priemerných) miestnych časov, medzi ktorými by Å¡tvorprvková anténa namierená nahor pod uhlom 45° prímajúca signál z 30 kW vysielača vzdialeného 1000 km, mala zachytiÅ¥ aspoň 85% vÅ¡etkých príhodne orientovaných meteorických stôp pri vhodnej zemepisnej dĺžke. Nezabúdajte, že toto platí len v dňoch okolo maxima a že veľmi záleží na azimutálnej orientácii antény.

Vysvetlivky

• α, δ: Súradnice rektascenzia a deklinácia radiantu, obvykle v Äase maxima. Radianty sa po oblohe pohybujú, pretože Zem sa pohybuje okolo Slnka. Pre noci mimo maxima vyhľadajte posunuté súradnice v tabuľke 6.
• r: Populačný index roja, údaj počítaný z magnitúdovej distribúcie jeho meteorov. r = 2,0 až 2,5 znamená, že meteory sú jasnejÅ¡ie ako priemer, r >= 3,0 znamená, že meteory sú slabÅ¡ie ako priemer.
• λ_sol: Dĺžka Slnka, ktorá presne určuje polohu Zeme na obežnej dráhe bez ohľadu na výkyvy kalendára. VÅ¡etky hodnoty sú udávané pre ekvinokcium J2000.0.
• v_inf: Atmosférická či zdanlivá rýchlosÅ¥ meteorov v km/s. Môže dosahovaÅ¥ hodnoty zhruba od 11 km/s (veľmi pomalé) až po 72 km/s (veľmi rýchle). 40 km/s je zhruba priemerná rýchlosÅ¥.
• ZHR: Zenitová hodinová frekvencia, čo je číslo, ktoré udáva, koľko meteorov by videl ideálny pozorovateľ na dokonale čistej oblohe s radiantom v zenite za hodinu. Jednotka je meteor za hodinu. Ak aktivita dosahuje danú úroveň kratÅ¡ie ako hodinu, alebo za zlých podmienok, používa sa menej presná odhadovaná ZHR (EZHR).
• TFC a IFC: doporučené súradnice stredu polí pre fotografiu (IFC) a teleskopické pozorovanie (TFC). β je zemepisná šírka pozorovateľa („<“ znamená „južne od“ a „>“ znamená „severne od“). Pri teleskopickom pozorovaní musia byÅ¥ pozorované páry polí, so zmenou v polhodinových intervaloch, aby mohli byÅ¥ určené polohy radiantov. Presné určenie TFC a IFC závisia na polohe pozorovateľa a na výške radiantu nad obzorom. Súradnice TFC sú zároveň doporučené aj pre video pozorovanie.
• Poznámka prekladateľa: kdekoľvek sa v pôvodnom texte používa výraz „still-imaging“, alebo skrátene „imaging“, čo obecne značí akúkoľvek metódu získavania obrazu, používam v preklade výraz „fotografovanie“. Pokiaľ pôvodný text vyslovene hovorí o fotografovaní „photography“, v preklade je to uvedené ako „klasická fotografia“.